Susedia nesklamali a ako každý rok, tak aj teraz mi vysledovali hniezdiace Myšiarky ušaté. Vysoko v korune borovice bolo sovami obsadené hniezdo, ktoré v minulosti vybudovali vrany. Tie nešli ďaleko a hniezdo si urobili o dva stromy ďalej. Starostlivý otec sedel na konári pod hniezdom. Mama bola spočiatku v hniezde, kde zohrievala tri mladé sovičky. Keď povyrástli, presadla si vedľa hniezda. Stále chránila malé klbká páperia. Mladé sovy rástli ako z vody. Najstaršie z nich vyskočilo z hniezda. Nezabilo sa. Sedela na trávniku vystavená nebezpečenstvám sídliska. Psy, mačky alebo vrany by si s ním poradili. Vysadili sme ho na blízky krík. Blížilo sa však obdobie intenzívneho ochladenia a dažďov. Bol vysoký predpoklad, že podchladené zomrie. Ochranári si ho preto zobrali do záchrannej stanice, kde ho vypiplajú a pustia do prírody. O týždeň neskôr ho nalseovali obaja súrodenci. Tentokrát už ale boli väčšie a dokázali samé vyliezť na blízke smreky. Tam ich mama prikrmovala. O týždeň sa už ozývali z vysokých stromov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára