Druhá návšteva poľského jazera sa vyvinula inak ako bolo pôvodne plánované. Primárnym cieľom bola líščia nora, v ktorej mama líška vychovávala sedem líšťat. Tie sa nám neukázali, respektíve sa ukázalo len jedno. Naopak sme vôbec nerátali s tým, že nafotíme diviaky vo vode. Začali už navštevovať miesta, kde domorodec hádže kukuricu na dno jazera. Sedel som v stane na stoličke, ktorá bola čiastočne pod vodou. Keby som nemal prsačky, sedím s mokrou riťou vo vode. Diviaky so svojimi citlivými nozdrami dokázali lokalizovať kukuricu v štyridsať centimetrovej vode. Na dne bola ešte vrstva čierneho smradľavého blata. Svedčí to o tom, že majú výnimočný čuch. Prekvapením aj pre domácich bola prítomnosť Žeriava popolavého. Prechádzal tŕstím a hľadal niečo k jedlu. Nechodil ďaleko. Motal sa okolo jedného miesta. Tam niekde ukrytá v tŕstí sedela samička na hniezde.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára