Vsadil som na krahulcov hlad a na moje znalosti z etológie. Keď som ho bez fotoaparátu našiel ako uprostred mestského parku trhá holuba, hneď mi napadlo, že ho musím vyrušiť. Priblížil som sa a on odletel. Utekal som domov pre foťák a vrátil sa späť. Ešte tam nebol. Priletel päť minút po mne. Hlad nepustí. Ignorovať také množstvo čerstvého mäsa sa neopláca. Sadol na holuba, zaťal doň pazúry a chcel si ho odniesť na kľudnejšie miesto. Bol mu však priťažký. Zvládol sotva sto metrov. Aj to ho ťahal po trávniku. Sadol som si na najbližšiu lavičku a začal fotiť. Trvalo to asi hodinu. Najprv si ho očistil od peria a potom ho začal porcovať. Zaujímavé bolo, že po celú dobu sa na hodujúceho dravca prizeralo množstvo vtákov, ktorí bývajú jeho bežnou korisťou a to z veľmi blízkej vzdialenosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára