Podvečer sme si sadli do nového krytu. Pred nami bola obrovská mokraď. Vody bolo na nej sotva po členky. Museli sme sa k nemu prebrodiť. Po hodine čakania sa v diaľke objavil pár bocianov. Výhľad na ne nám trochu kazilo tŕstie. Nie však natoľko aby sme nevideli, že sa prakticky okamžite začali páriť. Po akte si hľadali potravu. Na našu radosť pritom pomaly kráčali smerom k nám. Blížili sa viac a viac. Vtedy sme ešte netušili aké divadlo nám predvedú. O tom však až v ďalších článkoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára