Plížil som sa kolenačky starým strniskom. Nechcel som vstať aby si ma srnčia rodinka nevšimla. Pomáhalo to. Neplašili sa. Polihovali a pásli sa na jednom mieste. Dve z nich sa vychytili kráčať rovno ku mne. Hrozilo, že si ma všimnú. Asi mali na oku beľmo. Prišli tak blízko, že sa mi to ani nechcelo veriť. Potom si ma už všimli a samozrejme okamžite odskočili. To si všimli už aj ostatní členovia rodiny. Vstali a obzerali sa okolo seba. Nemohli nájsť zdroj nebezpečia. Stále nebežali. Až po dlhých minútach sa rozbehli smerom odo mňa. Nie som si istý či ma spozorovali. Možno len podľahli panike.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára