Fotil som Žlnu zelenú v hustom gaštanovom lístí, keď som si všimol, že sa na mňa pozerá hnedá veverička. Nech som sa motal akokoľvek v snahe nájsť si lepší výhľad, veverička sa nehýbala. Aj keď som bol k nej veľmi blízko. Pofotil som aj ju a počase som odchádzal na iné miesto. Ona tam ešte stále bola. Otočil som sa a robil, že sa na ňu nepozerám. Keď si bola istá, že má súkromie, prebehla do svojej dutiny. Asi v nej mala deti a nechcela mi to prezradiť.
Vrana čierna a Vrana popolavá
Ďateľ veľký
Žlna zelená
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára