NUTRIA RIEČNA

Pri chove zvierat sa z času na čas stáva, že chovanci „odídu“ pri rôznych príležitostiach do voľnej prírody, kde môžu úspešne prežiť. Nutria sa ako správny hlodavec postupne rozšírila takmer do celej Európy. V súčasnosti ide o jedného z našich najbežnejších a všeobecne veľmi dobre známych druhov vodných cicavcov. Je pôvodom z južnej Ameriky. Nutria bola lovená pre mäso, až neskôr sa začala loviť kvôli kožušine. Do Európy boli nutrie dovezené začiatkom 20. rokov 20. storočia. Dospelé jedince môžu dosahovať váhu až 12 kg a dĺžku tela 40 až 80 cm. Neznášajú tuhé mrazy. V súčasnosti je výskyt nutrie známy vo viacerých oblastiach západného Slovenska. Nutrie sa na danej lokalite správajú veľmi nenápadne a zväčša ticho pričom im z vody trčí len vrch hlavy, kúsok chrbta a za nimi kormidluje vlnovitými pohybmi chvost.

 

 

 

 

 

 

 

JAZIERKO II

Jedno malé jazierko som objavil na okraji NPR Šúr. Jar v ňom zúrila naplno. Zeleň bujnela. Kvety rozvoniavali.  Brehy aj voda boli plné života. Hady, ryby a žaby, vodné vtáctvo a drobné nepôvodné invazívne cicavce ako ondatry a nutrie.

 

 Červené mravce a aj šidielka sa snažili prežiť.

 

 Užovky obojkové buď lovili rybky alebo ich už trávili

 

 

 Zelené a aj hnedé skokany si užívali jarné slnko

 Ďateľ veľký kontroloval stav mŕtveho dreva.

 Veverica stromová v korunách si všímala hlavne mňa.

 Ondatra pižmová hľadala pod zub nejaké korienky vodných rastlín

 Nutria riečna naopak skrmovala hlavne trávy.

 

DUDOK CHOCHLATÝ

Pestrofarebný vták o málo väčší ako chvost. Má typický dlhý a nadol ohnutý zobák a dlhý, dozadu zložiteľný chochol pozostávajúci z dvojitého radu pierok s čiernymi koncami. Pravidelne a dosť hojne sa vyskytoval v južných oblastiach Slovenska, avšak v posledných desaťročiach vplyvom zmien krajiny, úbytku starých stromov a vŕbových hájov, skupín stromov a stromoradí vo voľnej krajine postupne mizne. Obýva otvorenú krajinu, lesíky, ovocné sady, okraje lesov, hraničiacich s lúkami a pastvinami a skupiny stromov, niekedy i zrúcaniny budov. Na jar prilieta v apríli a odlieta v auguste až v septembri. Na hniezdenie vyhľadáva dutiny a pukliny v stromoch, budovách či skalných stenách alebo búdky. V máji znáša do hniezda ukrytého v dutine 5-10 jednofarebných vajec. Inkubačný čas 16-18 dní. Mláďatá kŕmi asi 22 dní. Živí sa krtonôžkami (medvedíkmi), koníkmi. kobylkami a iným na zemi žijúcim hmyzom. Nepohrdne ani jašterička­mi a drobnými cicavcami.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

KORYTNAČKA MOČIARNA

Korytnačka močiarna je pôvodným druhom našej fauny. Je rozšírená od Severnej Afriky cez Pyrenejský polostrov a väčšiu časť južnej a strednej Európy, Malej Ázie až po Aralské jazero. Informácie o výskyte korytnačky močiarnej zo začiatku storočia pochádzajú zo západného, južného ako aj východného Slovenska. V oblasti geografického rozšírenia je popísaných 14 poddruhov. Dnes je na Slovensku jediná lokalita na východnom Slovensku, kde je dokázané pravidelné úspešné rozmnožovanie tohto druhu. Na ostatných lokalitách sa vyskytujú len náhodne s nejasným pôvodom, prípadne sa jedná o reintrodukované jedince z chovnej stanice ŠOP SR v NPR ŠÚR. Vyskytuje sa v stojatých alebo mierne tečúcich vodách. Takisto sa s ňou možno stretnúť v zarastených slepých ramenách riek, v rybníkoch, jazerách a rozsiahlych mokradiach s bohatou vegetáciou. Dospelé jedince sa vyskytujú v hlbších vodách, no mláďatá preferujú plytké teplejšie vody. Základom pre životaschopnú populáciu je prítomnosť plôch vhodných na nakladenie a inkubáciu vajec. Pancier dosahuje priemernej dĺžky 20 – 25cm, no vyskytli sa prípady, kedy bol pancier dlhý okolo 30cm. Živí sa dravým spôsobom a prevažnú časť potravy vo vodnom prostredí tvoria mäkkýše, hmyz, jeho larvy a ojedinele aj menšie ryby a žaby. Na brehu loví chrobáky, hmyz, larvy hmyzu, červy, dážďovky a rôzne iné bezstavovce. Dôležitú zložku potravy tvoria aj riasi a časti vodných rastlín. Obdobie od konca októbra do marca, prípadne až apríla, strávia zimným spánkom vo vode. Krátko po prebudení začína párenie, ktoré je najintenzívnejšie v máji. Samotné párenie prebieha vo vode a predchádza mu svadobný tanec samcov. Doba párenia trvá asi dva týždne a páriace sa páry sa počas tejto doby zdržujú spolu. Vajíčka samičky kladú o mesiac neskôr do plytkých jamôk pomerne ďaleko od vody. V znáške býva 3 – 20 vajíčok. Mladé sa liahnu za 60 až 120 dňoch, no v našich klimatických podmienkach nevyliezajú z kladiska a prečkávajú zimu v pôde. Liahnu sa až na jar budúceho roka. Novorodené korytnačky majú 2,5 – 3,8cm a mäkký pancier, ktorý úplne stvrdne až v treťom roku života. 

 

  Spoločnosť vodného vtáctva a žiab je vítaná.

 

Dokonca ani predátory čakajúce na svoju korisť v tesnej blízkosti im nevadia.

 

 

O miesto na slnku sa niekedy tvrdo bojuje.