JAŠTERICA ZELENÁ

Naša najväčšia a najkrajšia jašterica. V oblastiach jej výskytu je pre svoju veľkosť a dravosť dôležitým predátorom.  Živí sa väčším hmyzom, výnimočne aj inými druhmi jašteríc, mladými vtákmi a drobnými hlodavcami. Ako jedna z mála jašteríc dokáže šplhať po stromoch. Je aktívna cez deň, v letných mesiacoch dopoludnia a navečer.  Žije v južnej a juhovýchodnej Európe a v Malej Ázii. Vyhľadáva suché, teplé a slnečné biotopy stepného a lesostepného charakteru, ako sú skalnaté a krovinaté stráne s vápencovým a pieskovcovým podkladom, na okrajoch lesov, pastvinách a vinohradoch. V severnej časti areálu obýva nížiny a pahorkatiny, len výnimočne vystupuje nad 600 m n. m. Zimuje v podzemných úkrytoch, v skalných štrbinách alebo v dutinách stromov.  V dospelosti dorastá do dĺžky 30-40 cm, čo z nej robí našu najdlhšiu a najväčšiu jaštericu v strednej Európe.   V období párenia majú azúrovomodré celé podhrdlie. Samičky mávajú bledšie sfarbenie ako samce. Zelená prechádza od chrbta smerom k bokom do hnedej farby s čiernymi a belavými škvrnami. Farba závisí vo veľkej miere od lokality a veku. Mláďatám ako aj niektorým dospelým jedincom chýba zelené sfarbenie. Sú známe dokonca prípady nálezy úplne čierneho jedinca.

 

 

 

 

JAŠTERIICA MÚROVÁ

Svojou celkovou stavbou tela a plochým trupom je skvelo uspôsobená k pohybu v úzkych skalných štrbinách. Jašterica múrová je rozšírená v južnej, západnej a strednej Európe. Jaštericu múrovú nájdeme na lokalitách v nadmorskej výške od 200 až do 1400 m n. m., kde vyhľadáva slnkom exponované stráne vo vápencových a andezitových oblastiach. Nájdeme ju na zrúcaninách, kamenných budovách, v opustených kameňolomoch, starých múroch, riečnych navigáciách, hrádzí priehrad a na násypoch ciest i koľajníc. Vyhýba sa aj extrémne suchým lokalitám. Okrem teploty substrátu je podstatným faktorom aj jeho vlhkosť. Dorastá do dĺžky okolo 18-20cm a živí sa hmyzom rôzneho druhu. Obratne loví pavúky, motýle, húsenice, červy atď.

 

 

 

 

NP SEEWINKEL XIII

Jedno májové ráno sme dorazili k vodnej ploche blízko jazera Fuchslochlacke. Hladina bola z časti pokrytá ťažkým kobercom vodných rias. Na prvý pohľad bol všade kľud. Nejaké lysky, kačky a dve labute. Ani neviem odkiaľ sa vzal. Zrazu tam bol Lyžičiar biely. Chodil hore dolu po jazere zo zobákom pod hladinou. Sem tam sa zasekol, vytiahol zobák z vody a nadhodom prehltol korisť.

 

 

 

 

 

 Zrazu sme si všimli, že vo zvyškoch minuloročného tŕstia hniezdi pár Šišíl bocianovitých.

 Striedali sa v sedení na znáške.

 Sedeli. Zahrievali. Sem tam niečo zjedli. Proste si hľadeli svojho.

 

Až do momentu, keď sa lyžičiar nepriblížil k hniezdu. Samec Šišile okamžite zaútočil. Zopár leteckých náletov prinútilo lyžičiara sa stiahnuť ďalej od hniezda.

 

 Tam mohol nerušene pokračovať v love.