Jedno májové ráno sme dorazili k vodnej ploche blízko jazera Fuchslochlacke. Hladina bola z časti pokrytá ťažkým kobercom vodných rias. Na prvý pohľad bol všade kľud. Nejaké lysky, kačky a dve labute. Ani neviem odkiaľ sa vzal. Zrazu tam bol Lyžičiar biely. Chodil hore dolu po jazere zo zobákom pod hladinou. Sem tam sa zasekol, vytiahol zobák z vody a nadhodom prehltol korisť.
Zrazu sme si všimli, že vo zvyškoch minuloročného tŕstia hniezdi pár Šišíl bocianovitých.
Striedali sa v sedení na znáške.
Sedeli. Zahrievali. Sem tam niečo zjedli. Proste si hľadeli svojho.
Až do momentu, keď sa lyžičiar nepriblížil k hniezdu. Samec Šišile okamžite zaútočil. Zopár leteckých náletov prinútilo lyžičiara sa stiahnuť ďalej od hniezda.
Tam mohol nerušene pokračovať v love.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára