PRI NAPÁJADLE II.

Obmedzený výskyt vody v národnom parku núti zver navštevovať tzv. waterhole. Miesta, kde spodná voda vyrazí v nejakej terénnej depresii na povrch a vytvorí prírodné napájadlá. Našli sme si miesto na skale nad takýmto napájadlom, čakali a potichu sledovali, čo sa bude diať. Výhľad sme mali ideálny. Do západu slnka ešte trochu času zostávalo. Okolo v buši sme videli impaly, antilopy kudu a zebry.

 

 

 

V diaľke trčal z buša dlhý krk žirafy. 

 V skalách okolo nás pobehovala Promyka červená.

 

 

Aj drobné spevavce sa na nás prišli pozrieť.

 

 

 Drop hrdzavochochlatý vodu nevyhľadal.

 Hrdlička senegálska sa prišla napiť ako prvá

Hneď potom prišiel samec antilopy Impala

Spočiatku bol opatrnýa dlho vetril kým prišiel k vode. Potom sa však v kľude sa napil

Hneď za ním nasledovali ďalšie kopytníky. Celé stádo Impál a antilop Kudu veľkých

Chvíľu hľadali najvhodnejšie miesto, potom sklonili hlavu a dlho pili.

Niektoré v skupinách.

 

Niektoré osamote.

 

Prichádzali ďalšie a ďalšie antilopy. Miesto pri vode bolo pre všetky smädné krky.

Ako posledný prišiel obrovský samec Kudu.

Skontroloval stav bezpečnostnej situácie a uhasil smäd. Na to predsa prišiel.

Všetko to vyzeralo tak pokojne a bezpečno. Ale v živote druhov, ktoré sú na jedálnom lístku dravcov, je to jedna z najnebezpečnejších životných situácii. Moment prekvapenia sa totiž najlepšie uplatňuje práve pri napájadle.

 

 

 

PRI NAPÁJADLE

Keď na safari kdekoľvek na svete človek v diaľke vidí množstvo áut pohromade, je to vždy prísľub možnosti pozorovať niečo zaujímavé. Tak tomu bolo aj v to ráno. Prišli sme na miesto a ľudia v autách nám ukázali približný smer, kde by mali králi savany ležať vo vysokej tráve. Zprava svietilo stúpajúce slnko. Moje vzrušenie z očakávania sa vytratilo. Levy spia aj 20 hodín v kuse. Nevyzeralo to veľmi nádejne.

V tom som zbadal Šakala čabrakového. Ani on nevedel o spiacich levoch. Vietor mu fúkal do chrbta. Nič netušiac išiel rovno  k nim.

Skoro ho porazilo, keď vyrušená levica zdvihla hlavu. Najprv poskočil dozadu a po hodnej chvíli ju oblúkom obišiel.

 V smere jeho chôdze bolo plytké napájadlo.

 Pokračoval ďalej.

 Na brehu sa stretol s iným šakalom. Možno aj životným partnerom.

 Zvítali sa a spoločne sa napili.

 Na vode plávali kačky. Tie si ich nevšímali. Dokonca jedna vyšla k nim na breh.

 Z opačného smeru sa k napájadlu približovala skupina Byvolcov stepných. Slnko im svietilo do tváre. Išli proti vetru. Rozdiel vo svetle je vidieť na vychádzajúcim slnkom osvetlenej tráve.

 Keď zacítili pach levov krytých vysokou trávou, zastali. Čakali čo sa bude diať. K vode sa im ísť nechcelo. Skameneli, vetrili a gúľali očami.

Na prvý pohľad to vyzeralo, že potenciálna korisť levy zaujala. Bol som v nádeji, že sa levy o niečo pokúsia. Prišli však o moment prekvapenia a ich šance na obed prudko klesli.

Keď sa však levica postavila a začala mávať chvostom rovno popred nos budúceho otca jej detí, moje šance na dobrú fotku výrazne stúpli. Lev výzvu prijal. Pričuchol a samicu nasledoval.

 Urobila len zopár krokov a priľahla k zemi. Samec sa priblížil, priľahol tiež a urobil čo sa od neho žiadalo.

To sa opakuje niekoľko desiatok krát za deň. Je to nutné. Opakovaná kopulácia stimuluje u samice opakovanú ovuláciu a tak môže dôjsť k oplodneniu viacerých vajíčok. Samica potom môže mať 2-4 roztomilé mačičky.

 Po akte si samozrejme znovu ľahli. Na lov ani nepomysleli.

Boli sme už na odchode, keď sa byvolce pomaly priblížovali k vode. Uhasili smäd a odbehli späť do savany