Obmedzený výskyt vody v národnom parku núti zver navštevovať tzv. waterhole. Miesta, kde spodná voda vyrazí v nejakej terénnej depresii na povrch a vytvorí prírodné napájadlá. Našli sme si miesto na skale nad takýmto napájadlom, čakali a potichu sledovali, čo sa bude diať. Výhľad sme mali ideálny. Do západu slnka ešte trochu času zostávalo. Okolo v buši sme videli impaly, antilopy kudu a zebry.
V diaľke trčal z buša dlhý krk žirafy.
V skalách okolo nás pobehovala Promyka červená.
Aj drobné spevavce sa na nás prišli pozrieť.
Drop hrdzavochochlatý vodu nevyhľadal.
Hrdlička senegálska sa prišla napiť ako prvá
Hneď potom prišiel samec antilopy Impala
Spočiatku bol opatrnýa dlho vetril kým prišiel k vode. Potom sa však v kľude sa napil
Hneď za ním nasledovali ďalšie kopytníky. Celé stádo Impál a antilop Kudu veľkých
Chvíľu hľadali najvhodnejšie miesto, potom sklonili hlavu a dlho pili.
Niektoré v skupinách.
Niektoré osamote.
Prichádzali ďalšie a ďalšie antilopy. Miesto pri vode bolo pre všetky smädné krky.
Ako posledný prišiel obrovský samec Kudu.
Skontroloval stav bezpečnostnej situácie a uhasil smäd. Na to predsa prišiel.
Všetko to vyzeralo tak pokojne a bezpečno. Ale v živote druhov, ktoré sú na jedálnom lístku dravcov, je to jedna z najnebezpečnejších životných situácii. Moment prekvapenia sa totiž najlepšie uplatňuje práve pri napájadle.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára