DIVIAK LESNÝ II

Ešte v čase vysokej snehovej prikrývky som našiel pekné suché hniezdo na okraji malinovej húštiny.

Domnieval som sa, že by to mohlo byť vyrobené ako príprava na príchod malých pásikavých prasiatok. Opakovane som z diaľky monitoroval miesto. Diviaky sa v okolí stále motajú. Možno aj tie prasiatka jedného dňa prídu ale zatiaľ sa tak nestalo. Čakal som skrčený za stromom asi 20 metrov od ležoviska, keď sa začali prasiatka pomaly trúsiť. Bolo ich asi osem. Prakticky okamžite vedeli, že som tam. Očividne som im ale nevadil. Nechali ma tam sedieť. Trochu si poobzerali okolie a potom sa naukladali do hniezda pekne jedno vedľa druhého. Len keď som sa moc vyklonil spoza stromu, tak sa na mňa zamerali a pozorovali, či im nehrozí nebezpečie z mojej strany.

LESMI MALÝCH KARPÁT X

Keď meteorológovia ohlásili striedanie extrémne mrazivého vzduchu extrémne teplým, bolo jasné, že sneh v Malých Karpatoch rýchlo zmizne. Zostávali mi sotva dva tri dni na fotky so snehom. Vyrazil som preto von každý deň. Teploty okolo 15 stupňov menili charakter lesa priamo pred očami. Blato začalo pomaly ale isto vyhrávať nad snehom. Nad akúkoľvek pochybnosť do Malých Karpát vtrhla jar. Vo všetkých nasledujúcich blogoch to už bude vidieť. 

Sýkorka hôrna

Ďateľ bielochrbtý sa ešte stále zdržoval na okraji lesa. Pochopil, že stromy sa prebúdzajú a začínajú pumpovať do korún sladkú miazgu. Narobil si do kôry viacero dier. V snahe zahojiť ich, strom do nich začal tlačiť sladký nektár. Šikovný vták prilietal pravidelne k tomuto zdroju energie aby ho dlhým jazykom zlízal.

Diviaky si vytvorili na okraji mladiny hniezdo. Dúfam, že sa k nemu budú vracať opakovane.

IMELOVEC ŽLTÝ

Poloparazit Imelovec žltý alebo aj európsky zvaný je blízky príbuzný Imela bieleho, ktoré používame na vianočné dekorácie. Je to teplomilná rastlina. Na severe Slovenska by ste ho ťažko hľadali. Na rozdiel od imela je na jeseň opadavý a v zime je bez stálozelených listov. Je to dvojdomá rastlina. Žlté bobule majú len samičie rastliny. Tie potom v zime zdobia vrcholky starých dubov, ktorých je v kilometri G0945 množstvo. Pre ľudí sú žlté bobule jedovaté ale pre vtáky sú lahôdkou. Nájazdy invazívnych kŕdľov drozdov nie sú také intenzívne a hlučné ako pri Chochláčoch severských ale aj tak sú to zaujímavé pozorovania. Mal som šťastie. Slnečná obloha poskytovala iné svetlo ako olovené mraky. Najprv prileteli Drozdy čvíkotavé. Posadali si na okolité stromy a postupne prilietali na zber bobulí. Ako druhé prileteli Drozdy trskotavé. Konkurencia sa zvýšila. Oba druhy sa kŕmili bok po boku. Prílety sa zintenzívnili a hektická žravosť naberala na obrátkach. Vtákov boli stovky. Nevedel som kam skôr namieriť objektív. Bobulí ubúdalo ale stále ich tam bolo dosť. Zrazu sa však vtáky stratili. Krídla zašumeli a bolo ticho. 

 Drozd čvíkotavý

Drozd trskotavý