Jednoznačne najmladším osamoteným vlkom bolo minuloročné štena. Opakovane prichádzalo pred objektívy v priebehu celého dňa. Prvý krát prišlo ten deň ešte za tmy a posledný krát už skoro za tmy. Medzitým sa vĺča ukázalo viac krát. So všetkými ostatnými vlkmi sa kamarátilo. Nevideli sme žiadne ataky voči nemu. Reč jeho tela vyjadrovala rešpekt voči všetkým starším a väčším vlkom. Tí ho ale nechali na pokoji. Nevideli sme žiadne opakované brutálne útoky na spoločensky nižšie postaveného vlka ako tomu bolo v Bavorskom lese. Naopak. Ako popíšem v niektorom z nasledujúcich blogov, vĺča pomáhalo zranenému druhovi tým, že odnášalo jedlo do bezpečia lesa a delilo sa s ním oň.
blog
štvrtok 12. apríla 2018
pondelok 9. apríla 2018
LÍŠKA BEZ CHVOSTA
Kde sú vlci, tam sa líšky moc neukazujú. Nie sú priamy potravinový konkurent. Vlky ich však neradi vidia vo svojom rajóne. Bolo preto pre nás prekvapením, že ten deň ako jediný z deviatich, hneď ako sa stratil vlk z dohľadu, objavili sa líšky. Pekné, v zimnej srsti. Najprv jedna. Potom druhá . Obe sa však stratili. Nakoniec prišla líška bez konca chvosta. O čo mala chvost kratší, o to bola drzejšia. Išla rovno k jelenčaťu. Bolo by zaujímavé vedieť ako o chvost líška prišla ale ona nám to nepovie. Na zákrme sa kŕmili mrchožrúti. Keď sa objavila líška, odleteli. Iba jeden myšiak ostal. Jelenča si podelili. Líška z neho vyťahovala vnútornosti zadným otvorom. Boli celé od exktrementov ale aj tak ich požrala. Myšiak trhal pekné kúsky mäsa spod krku. Dokonca spočiatku o telo s líškou aj zabojoval. Potom ho však šelma odohnala a pokračovala v kŕmení na jeho mieste. Vytrhávala z tela veľké krvavé kusy a hltala ich obďaleč. Keď naplnila brucho do prasknutia, odniesla si ešte posledný kus do krovia a viac sme ju nevideli.
piatok 6. apríla 2018
VLK SAMOTÁR II
Ten istý deň okolo obeda prišiel druhý samotár. Mohutný vlk pôsobil impozantne. Nebola to síce tá temná ranná šelma, ktorá pôsobila dojmom, že zjedla Karkuľke babičku ale niečo z neho vyžarovalo. Vlkovi sfarbili kožuch jarné slnečné lúče do zlatista. Pôsobil luxusne ako v drahom kožuchu. Mal uhrančivý vlčí pohľad. Ani domáci mi nevedeli identifikovať či to bol vlk alebo vlčica. Zdržal sa len pár minút a o návnadu neprejavil záujem. Pozrel len čo je nové a ako sa znenazdajky objavil, tak sa aj v tichosti stratil.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)





























































