Ten istý deň okolo obeda prišiel druhý samotár. Mohutný vlk pôsobil impozantne. Nebola to síce tá temná ranná šelma, ktorá pôsobila dojmom, že zjedla Karkuľke babičku ale niečo z neho vyžarovalo. Vlkovi sfarbili kožuch jarné slnečné lúče do zlatista. Pôsobil luxusne ako v drahom kožuchu. Mal uhrančivý vlčí pohľad. Ani domáci mi nevedeli identifikovať či to bol vlk alebo vlčica. Zdržal sa len pár minút a o návnadu neprejavil záujem. Pozrel len čo je nové a ako sa znenazdajky objavil, tak sa aj v tichosti stratil.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára