BIESZCZADY X

V prírode je nevyspytateľná a každý rok v nej je iný. Čo sa v minulých rokoch zdalo na nejakom mieste normálne a pravidelné, to sa v tomto roku nemusí diať vôbec. Má na to vplyv viacero vecí. Počasie, zdroje potravy a tiež nálady jednotlivcov alebo čried či svoriek. Pre rokom bol pred krytom neskutočný pohyb zvierat. Stačilo celý deň čakať a pamäťové karty sa plnili samé. Tento rok sa ráno neukazovalo prakticky nič okrem drobných spevavcov. Večer to bolo lepšie. Musel som preto zmeniť prístup. Každé ráno som sa ešte za tmy posadil na breh rieky San. Po raňajkách som sa túlal lesmi v okolí a popoludní som si sadol do krytu.

 Ranná atmosféra rieky San je pôsobivá.

 Vysoká zver prechádzala veľmi skoro. Ešte za pološera.

S vyšším slnkom sa dostavili "vodné" vtáky. Lovili potravu na brehu, na hladine, pod kameňmi alebo priamo vo vode.

 Trasochvost biely

 Kalužiak riečny

 Trasochvost horský

Vodnár potočný

 Potápač veľký

 S prvými lúčmi slnka sa po lúkach trúsili srnce so srnami.

 Bobry si po zime už opravili poničené hrádze.

Drozd čvíkotavý sedel na potomstve.

 Zubor hrivnatý sa zašíval v tieni lesa. Na slnku mu už bolo teplo.

 Podvečer prišli pred kryt Jelene hôrne. Nové parohy v lyku im začínajú rásť.

  Keď sa ukázala medvedica, upratali sa na okraj lesa.

Nepokojná samica nepostála ani na chvíľu. V lese mala mladé. Chcela sa presvedčiť, že mláďatám nič nehrozí. Pohľadom preverila jelene a potom dlho vetrila. Potom už ale začala chrumkať ponúknutú kukuricu. Mláďatá mohli prísť.

To stačilo jeleňom na to aby sa vrátili k paši.

KUKUČKA JARABÁ

Prechádzali sme mostíkom cez suché tŕstie. Zrazu z neho vyletel samec Kukučky jarabej. Sadol si asi 30 m od nás na nízke vetvy a spustil. Kukal o dušu. Z chvostových pier vytvoril vejár a mával ním zo strany na stranu. Popritom intenzívne kukal. Zrazu vzlietol a presunul sa o pár metrov na bok. Sadol si na suché konáre blízko minuloročného hniezda Kúdelničky lužnej. Znovu pokračoval vo vábení. Boli miesta kedy nám prekážali steblá tŕstia. Snažili sme si nájsť lepší uhol. Zase sa premiestnil. Na naše šťastie bol však stále na dohľad. Neustále kukal. Nie päť alebo desať krát aby nám oznámil koľko rokov nám ešte zostáva. Vábil dlhé minúty nepretržite. Usilovne sa vrtel na konári a ešte usilovnejšie mával chvostom. Nikto nechce byť sám. Ani kukučka. 

MEDVEDICA ZINA III

Naposledy som o tejto medvedici písal v druhej polovici septembra. Prišla pred kryt s dvomi medvedíkmi. Bola extrémne chudá. Bolo vidieť, že jej deti dávajú zabrať. Všetci traja ale vyzerali čulo a zdravo. Aj napriek tomu som mal obavy či v takom stave prežije zimu. Teraz už viem, že prežila. Aj pestúni očividne zmocneli. Zina aj napriek stratám na váhe počas zimného spánku vyzerá dobre. Očividne sa jej muselo podariť do začiatku zimy ešte pribrať aby mala z čoho zhadzovať. Podľa fotopascí sa v minulých dňoch pred krytom motali veľké samce. Po krátkom pozorovaní som si bol istý, že samce v okolí naozaj sú. Zina bola mimoriadne nervózna. Neustále vyskakovala, vetrila a pozerala do hĺbky lesa. Vľavo. Vpravo. Mňa si nevšímala aj keď o mne vedela. Niet pochýb. Sem tam po mne pokukovala očkom, keď som sa nechal uniesť a stlačil sekvenčnú spúšť. Po dvadsiatich minútach všetci traja odbehli. Zotmelo sa a tak som to zabalil aj ja. Fotopasca na druhý deň ukázala, že samec prišiel tesne po mojom odchode. Asi ma zacítil. Ľahol si do trávy a počkal kým odídem. Vďaka mu. Mohol tiež zažartovať a ukázať sa mi počas odchodu. To by som sa smiechu asi nezdržal.

 Pestúni sa hneď pustili do kukurice.

 Zina chvíľu ešte preverovala bezpečnostnú situáciu.

 Potom sa už venovala ponuke.

 Jeden pohodový pohľad pre mňa.

 Nefoť furt!

 Toto už bol vážny prieskum možnej hrozby.

 Každý šramot ich vyrušil. 

 Toto bol posledný krok. Pohár pretiekol. 

Zina s pestúnmi odbehli spolu dolu zvážnicou. Chvíľu som počkal a išiel za nimi. 

Samčisko našťastie počkal a ukázal sa pred fotopascou až po mojom odchode. Tentokrát prehlúpil. Veľa kukurice mu nezostalo. Mal prísť za svetla.