Naposledy som o tejto medvedici písal v druhej polovici septembra. Prišla pred kryt s dvomi medvedíkmi. Bola extrémne chudá. Bolo vidieť, že jej deti dávajú zabrať. Všetci traja ale vyzerali čulo a zdravo. Aj napriek tomu som mal obavy či v takom stave prežije zimu. Teraz už viem, že prežila. Aj pestúni očividne zmocneli. Zina aj napriek stratám na váhe počas zimného spánku vyzerá dobre. Očividne sa jej muselo podariť do začiatku zimy ešte pribrať aby mala z čoho zhadzovať. Podľa fotopascí sa v minulých dňoch pred krytom motali veľké samce. Po krátkom pozorovaní som si bol istý, že samce v okolí naozaj sú. Zina bola mimoriadne nervózna. Neustále vyskakovala, vetrila a pozerala do hĺbky lesa. Vľavo. Vpravo. Mňa si nevšímala aj keď o mne vedela. Niet pochýb. Sem tam po mne pokukovala očkom, keď som sa nechal uniesť a stlačil sekvenčnú spúšť. Po dvadsiatich minútach všetci traja odbehli. Zotmelo sa a tak som to zabalil aj ja. Fotopasca na druhý deň ukázala, že samec prišiel tesne po mojom odchode. Asi ma zacítil. Ľahol si do trávy a počkal kým odídem. Vďaka mu. Mohol tiež zažartovať a ukázať sa mi počas odchodu. To by som sa smiechu asi nezdržal.
Pestúni sa hneď pustili do kukurice.
Zina chvíľu ešte preverovala bezpečnostnú situáciu.
Potom sa už venovala ponuke.
Jeden pohodový pohľad pre mňa.
Nefoť furt!
Toto už bol vážny prieskum možnej hrozby.
Každý šramot ich vyrušil.
Toto bol posledný krok. Pohár pretiekol.
Zina s pestúnmi odbehli spolu dolu zvážnicou. Chvíľu som počkal a išiel za nimi.
Samčisko našťastie počkal a ukázal sa pred fotopascou až po mojom odchode. Tentokrát prehlúpil. Veľa kukurice mu nezostalo. Mal prísť za svetla.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára