KAMZÍČIA RUJA V NÍZKYCH TATRÁCH II

Jeden akčný príbeh sa mi podarilo zachytiť do akéhosi komiksu. Skupinka samíc s mladými sa pásla na svahu podo mnou. Dominantný capko si oddelil jednu z nich. Asi mu voňala trochu inak. Sledoval ju ako šteniatko pána. V jeden moment si všimol, že sa spoza skaly zakráda iný samec. Okamžite zabudol na lásku a rozbehol sa pobiť. Vyzývateľ však nelenil a vzal nohy na plecia. Dominantný cap nerobil nič polovičato. Zahnal ho polkilometra do svahu. Jeho neprítomnosť okamžite využil iný samec a okamžite vbehol medzi samice. Tie sa rozpŕchli a nechali ho tam samého. Určite si to predstavoval inak. Len tam tak stál a túžba ho na chvíľu opustila. 

Skupinka samíc na paši.

Dominantný samec sleduje samicu pred ovuláciou.

V krátkych intervaloch kamzica močila do trávy a samec flemovaním kontroloval stav jej pripravenosti.

Čo sa to tam deje?

Votrelec č.1 za rohom.

Naháňačka samcov.

Votrelec č.2 využíva príležitosť a vbieha do skupinky samíc. Tie ale neváhajú a rozpŕchnu sa.

Dominantný samec sa po bežeckom súboji nevrátil. Dal samiciam pravdepodobne nejaký signál, lebo tie sa vychytili a bežali za ním vysoko do svahu.

Samice sa potom stratili za bočným hrebeňom.

KAMZÍČIA RUJA V NÍZKYCH TATRÁCH

Prekrásne slnečné jesenné počasie kazil nepríjemný južný vietor. Bol silný a nárazový a nepríjemne znižoval pocitovú teplotu. Krkavec využíval silný prúd a plachtil mi nad hlavou. Kamzíky boli schované v závetrí na severných svahoch pod Derešmi. Našťastie sa v kotli podo mnou odohrávalo každoročné novembrové divadlo. Kamzíčia ruja bola na svojom vrchole. Samice s mláďatami sa síce naoko pokojne pásli a dianie naokolo si akože nevšímali ale keď samce ukázali nejaké kúsky, vždy zdvihli hlavy a pozerali čo sa deje. Samce boli strategicky rozmiestnené prakticky na každom vhodnom kopčeku. Niektoré už ovládali nejaké tie samice či sledovali jednu vyvolenú smerujúcu k ovulácií. Otŕčajúce sa capy bečali do priestoru a provokovali okolie. Čas od času sa jeden z nich vybral na skusy a išiel si porovnať sily s protivníkom. Neboli to fyzické zápasy. Len sa naparovali, ježili srsť, vyplazovali fialové jazyky. Proste machrovali. Keď sa ukázalo, ktorý z nich má navrch, okamžite nasledoval bežecký súboj. Statnejší prehnal slabšieho zhruba polkilometra do kopca a potom dolu. Nezriedka opustenie stanoviska využil opovážlivec a zo zálohy sa priblížil k samiciam. Nasledoval okamžitý návrat dominantného capa a ďalší bežecký súboj.

Krkavec čierny