Prekrásne slnečné jesenné počasie kazil nepríjemný južný vietor. Bol silný a nárazový a nepríjemne znižoval pocitovú teplotu. Krkavec využíval silný prúd a plachtil mi nad hlavou. Kamzíky boli schované v závetrí na severných svahoch pod Derešmi. Našťastie sa v kotli podo mnou odohrávalo každoročné novembrové divadlo. Kamzíčia ruja bola na svojom vrchole. Samice s mláďatami sa síce naoko pokojne pásli a dianie naokolo si akože nevšímali ale keď samce ukázali nejaké kúsky, vždy zdvihli hlavy a pozerali čo sa deje. Samce boli strategicky rozmiestnené prakticky na každom vhodnom kopčeku. Niektoré už ovládali nejaké tie samice či sledovali jednu vyvolenú smerujúcu k ovulácií. Otŕčajúce sa capy bečali do priestoru a provokovali okolie. Čas od času sa jeden z nich vybral na skusy a išiel si porovnať sily s protivníkom. Neboli to fyzické zápasy. Len sa naparovali, ježili srsť, vyplazovali fialové jazyky. Proste machrovali. Keď sa ukázalo, ktorý z nich má navrch, okamžite nasledoval bežecký súboj. Statnejší prehnal slabšieho zhruba polkilometra do kopca a potom dolu. Nezriedka opustenie stanoviska využil opovážlivec a zo zálohy sa priblížil k samiciam. Nasledoval okamžitý návrat dominantného capa a ďalší bežecký súboj.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára