SOVA DLHOCHVOSTÁ III

Aj cestou z Bieszczad sme sa zastavili v Šarišskej vrchovine. Chceli sme ešte pozrieť uralky. Našli sme jednu. Po nočnom love odpočívala. Sem tam aj pospala. Čas od času otvorila oči a skontrolovala situáciu. Fúkal taký silný vietor, že driemajúcej sove nadvihovalo mäkké perie. Po hodine som to zabalil a išiel domov.

Keď ti vietor nadvihne sukničku.

SRNČIA NA HORIZONTE III

Tentokrát sme prišli na srnky do Malej Fatry o mesiac skôr. Nemaskovali sme sa. Ležali sme na ľade a pomaly chladli. V našom veku polihovať na ľade už nie je najlepší nápad. Slnko nám svietilo priamo do objektívov. Ponúknutú kukuricu sme mali dvadsať až tridsať metrov pred sebou. Prišli dve srnky, čo bolo menej ako sme čakali. Protisvetlo pekne maľovalo a niečo sme nafotili. Nakoniec sme sa rozhodli odísť. Zdravie je prednejšie.

SRNA S POŠKODENOU NOHOU

Keď dobrý hospodár nasype zveri niečo dobré pod zub, zver sa v týchto časoch určite ukáže. Toto "zariadenie" je blízko cesty a tak všetky fotky vznikli priamo z auta alebo som stál o auto opretý. Všetko šlo pokojne. Srnce a srny postupne prichádzali a odchádzali. Až zrazu som spozoroval srnku so znetvorenou nohou. Nejako ju divne ťahala za sebou. Neviem si predstaviť situáciu, že by sa tak už narodila a mama srna ju s takým poškodením neodvrhla. Oveľa pravdepodobnejšie je, že srnka mala úraz alebo ju poľovník postrelil. V oboch prípadoch sa rana síce zrástla ale veľmi nepekne. Keď sa rozhodla, že odíde za ostatnými srnami do kopca, bolo vidno, že sa trápi. Nakoniec to ale zvládla. Som presvedčený, že by som ju nedokázal chytiť ani na rovine ani keby som ju prekvapil zo zálohy.