Bukový les na úbočí nevysokej hory mala obývať Sova dlhochvostá tzv. uralka. Stiahol som si do mobilu hlas tejto peknej sovy, nabil reproduktor a vyrazil do lesa. Postavil som sa niekam do stredu hory a s prestávkami púšťal typické teritoriálne húkanie sovieho samca. Trvalo mu pätnásť minút aby sa konkurent ozval z hĺbky lesa. Našiel som ho sedieť pod sebou asi sto metrov hlboko v lese na pokryvenom kmeni buka. Obzeral popadané lístie pod sebou. Očividne lovil. Raz dokonca zletel dolu v snehe uloviť hlodavca. Nebol však úspešný. Pustil som mu hlas znovu. Nevydržal a po pár minútach priletel aby sa pozrel na votrelca v jeho lese. Lietal okolo mňa. Vydržalo mu to asi dvadsať minút. Presadol si asi päťkrát až sa napokon usadil medzi konáre tak, že bol nimi orámovaný ako obrázok.
