SRNČIA ZVER PRI SOLISKU

Deň sa chýlil ku koncu. Slnko padalo za horu a tiene sa predlžovali. Z lesa pribehla srnka s dvomi srnčaťami. Bežali rovno k slanej maškrte. Kusy soli uložené v pni sa pomaly rozpúšťajú a solanka vytekajúca cez diery a póry pokryla staré drevo slanou krustou. Niečo preniklo až do hliny pod pňom. Zver soľ potrebuje. Cielene ho vyhľadáva a prechádza kvôli nej veľké vzdialenosti ak treba. Mama srnka bola opatrná a vždy, keď sa jej niečo nepáčilo ( asi my ) odbehla. Srnčatá boli bezstarostné. Maškrta bola dôležitejšia. Aká to podobnosť s ľudskými mláďatami. Až keď mali jazýčky dokonale presolené, reagovali na hvizd mamy a odbehli zaňou do lesa.

LESMI MALÝCH KARPÁT LI

V septembri sa prakticky všetky pôvodné plány točia okolo jelenej ruji. Plány su jedno a prax druhé. Zámer bol prejsť bočný hrebeň a vrátiť sa dolinou k autu. Snažil som sa zachytiť nejaké to ručanie, priblížiť sa a následne sa pokúsiť o nejakú tú fotku. Nechcel som sedieť niekde na okraji lúky. Jelene však ešte neručali. V lese bolo živo. Cestou na hrebeň som pozoroval zopár danielov, veľkú čriedu muflonov a napokon aj lane sledované dvomi jeleňmi. Na všetkých fotkách je vidno, že zvieratá o mne vedeli. V každej skupine fotografií je vidieť, že sa pozerajú priamo na mňa. Ten statný jeleň si dokonca predo mnou ľahol. Prežúvajúc ma pozoroval. Cítil sa bezpečne na tú vzdialenosť. Už asi zabudol na minuloročné poľovačky. 

Daniel škvrnitý

Veverica stromová

Jeleň lesný

Muflon lesný