Deň sa chýlil ku koncu. Slnko padalo za horu a tiene sa predlžovali. Z lesa pribehla srnka s dvomi srnčaťami. Bežali rovno k slanej maškrte. Kusy soli uložené v pni sa pomaly rozpúšťajú a solanka vytekajúca cez diery a póry pokryla staré drevo slanou krustou. Niečo preniklo až do hliny pod pňom. Zver soľ potrebuje. Cielene ho vyhľadáva a prechádza kvôli nej veľké vzdialenosti ak treba. Mama srnka bola opatrná a vždy, keď sa jej niečo nepáčilo ( asi my ) odbehla. Srnčatá boli bezstarostné. Maškrta bola dôležitejšia. Aká to podobnosť s ľudskými mláďatami. Až keď mali jazýčky dokonale presolené, reagovali na hvizd mamy a odbehli zaňou do lesa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára