MEDVEDE MALEJ FATRY

V dňoch 2.-6.6. 2014 som sa zúčastmil pravidelne organizovanej akcie Fotografovanie medveďov v Malej Fatre. Hospodár miestneho poľovníckeho združenia od marca pravidelne prikrmoval hrsťou kukurice medvede na štyroch miestach položených hlboko v lese na miestach, ktoré si bolo treba zaslúžiť. Improvizované posedy a kryty boli skryté spravidla na hrebeni alebo v údolí ďaleko od ľudských obydlí. Osadené foto pasce monitorovali pohyb medveďov. Termínom medvedích návštev boli následne prispôsobené tie naše. Každý podvečer sme až do zotmenia štyri hodiny bez sslov čakali na najväčšie slovenské dravce.

 

 

Moje skúsenosti z nespočtených safari po celom svete mi v tomto prípade neboli na nič. Fatranské medvede na rozdiel od tých tatranských sú extrémne plaché. Uprimne priznávam, že som pochyboval o prehnanej opatrnosti sprievodcov. Ako som sa však presvedčil na vlastné oči, nepreháňali. Prvé dva dni som čakal márne. Všetko mi však bolo vynahradené na tretí večer.
 

 Tie isté fotky v tmavom prevedení. Ako povedal Jaro: v zapadajúcom slnku vyzeral macko ako Mahulena zlatá panna.

Pri zapadajúcom slnku, okolo 18:45 v čase toho najlepšieho svetla sa na ľavej strane sotva dvadsať metrov od posedu objavil zhruba 150 kilový samec. Pomalým krokom prišiel k vývratu, na ktorom na chvíľu zapózoval. Uzávierka fotoaparátu robila neskutočný hluk a maco si ju vôbec nevšímal. Pomaly prešiel popod náš posed, cestou sa zastavil pri mladom smreku, poškriabal si chrbát a pokračoval k stromu, kde bola ďalšia dávka kukurice. 

 Malý krík mi zakrýval sklonenú hlavu, chcel som zlepšiť svoju pozíciu a vyklonil som sa z ťažiska na pravú stranu. Ľavá noha sa mi posunula a s podrážkou som šuchol o podlahu posedu. Bol to zvuk ako keď pošúchaš dve bankovky. Medveď sa strhol a utekal ako keby ho naháňali. Ani sa neobzrel. Do dnešného dňa mi hlava neberie, prečo mu nevadila extrémne hlučná uzávierka a sotva počuteľný zvuk ho vyplašil na smrť.   

Do západu slnka zostávala hodina a pol a tak sme zostali na mieste a zase sa stíšili. Presne o hodinu som si všimol asi 200 metrov v protisvahu medvediu hlavu. Striedavo sme ju strácali a objavovali v zeleni ako schádzala k nám. Bola to medvedica zhodou okolností tiež asi 150 kilová. Keď prišla k vývratu, zacítila prítomnosť samca a dôsledne zopakovala celú jeho trasu. 

 

Po skúsenostiach som už nefotil, počkal som na chvíľu kedy samica bola na mieste, kde som skončil so samcom. Keď sa pustila do kukurice, spustil som. Vyzerala, že ju nevzrušujem. Po desiatich sekundách však vyskočila a utiekla tým istým smerom ako samec. Zhodou okolností tam bola druhá posádka ukrytá v kryte. Poslali sme SMS aby sa pripravili. Medvede ich však minuli. 

 

PREČO "Kilometer G 0945" ?

Vojenská kilometrická sieť bola pôvodne založená na efektívnejšie vedenie vojen. Dnes ju okrem iných používajú aj ornitológovia na presné určenie polohy pozorovaných exemplárov vtákov. V kilometri G 0945 mám vybudovaný kryt na fotografovanie. Kryt sa nachádza priamo v páse záhrad na okraji malokarpatského lesa a mestskej časti Kramáre. Z tohoto dôvodu sa mi podarilo v priebehu 18 mesiacov odfotiť 72 druhov vtákov a ďalších 11 druhov cicavcov a plazov. Poloha krytu v kombinácií s možnosťou kúpania a napojenia v jazierku a s variabilnou potravou pre všetky druhy spôsobili taký vysoký počet návštevníkov. Časom sa toto pôvodne provizórne miesto stalo mojou základňou odkiaľ symbolicky vyrážam na cesty a kam sa z ciest aj vraciam. Preto "km G 0945"

TIGRE BANDHAVGARHU

Už od detstva som chcel navštíviť Kiplingovu krajinu a nafotografovať si svoju vlastnú Knihu džunglí. Priznávam , že keď prišlo pozvanie navštíviť tento  národný park, najprv som si preveril možnosti oblasti. Nebola to naša prvá cesta do Indie a do tzv. tigrích rezervácií a nerád by som zase investoval značnú sumu bez reálnej možnosti pozorovania tigrov. Výsledok prieskumu bol impozantný. Podľa znalcov žije v súčasnosti na ploche 1161 km2 59 dospelých tigrov.  
 

 

V novembri bolo rozhodnuté., že ideme v marci. Na let do New Delhi sme použili Austrian airlines a do najbližšieho mesta Jabalpur miestne aerolinky Spicejet. Po prílete nás čakal len 3,5 hodinový transfer priamo do hotela www.bandhavvilas.com a popoludní sme už išli na naše prvé safari. Tu sa trochu zastavím. Už roky na organizáciu našich ciest nepoužívame európske cestovné kancelárie. Ku každej osobe si k oprávneným nákladom pripočítajú 600 až 800 euro. Záujemcom o reálne náklady odporúčam kontaktovať priamo managera hotela pána Manisha. Zorganizuje všetko od transferu, ubytovania, stravy až po itinerár jázd do národného parku. Vypracuje cenovú ponuku a platby. Všetko seriózne a bezpečne. Kontakt poskytnem.
 

 

 

Pre vykreslenie situácie je nutné poznamenať, že všetky indické národné parky sú trvalo uzavreté a vstupy povoľujú za poplatok miestne autority. Do „nášho“ parku je možné vojsť tromi bránami do troch zón. Mimo monzúnovú sezónu môže každý deň vstúpiť vždy ráno na 4 hodiny a popoludní na 3 hodiny cez jednu z nich len 20 áut  a cez dve ďalšie len po 15 áut riadených miestnym vodičom a priamo na bráne pristúpi ešte školený sprievodca. V aute môže byť až šesť hostí ale reálne sa pomestia  komfortne tak štyria. My sme boli v aute dvaja , čo je síce drahšie ale pri fotení sme mali možnosť pohybu na všetky smery.
 

Počas ôsmich dní sme absolvovali sedem ranných a šesť popoludňajších safari vždy po inej trase v sieti ciest. Videli sme celkovo 12 tigrov v desiatich pozorovaniach. Tri zóny menom TALA, KITHAULI a MAGHDI sú rozdielne. Tala je hornatá, zalesnená s množtvom riek a potokov. Kithauli je rovinatá ako Maghdi ale porastená sálovými stromami a zahustená s bambusmi. Maghdi je otvorená a plná rozsiahlých lúk a mokradí. Jazdy v každej aj  bez pozorovania tigrov boli vzhľadom na množstvo inej zveri zaujímavé. Okrem tisícov jeleňov, divých svíň, asi stovky druhov vtákov sme videli aj vzácne druhy: Medveďa pyskatého, divokého psa Dhoula, indického bizóna Gaura.
 

 

Všetky tigre v národnom parku majú meno, rodokmeň, vlastný príbeh a foto galériu. Viac si môžete pozrieť na www.tigernation.org . My sme počas jedného rána v zóne Maghdi v riedkom poraste blízko cesty zbadali tigricu s menom JAYA. Veľmi známa sedemročná tigrica, ktorej meno znamená "VÍŤAZKA". Na svet priviedla zatiaľ iba jeden vrh so štyrmi tigríčatami. Vytlačila svoju sestru v boji o rajón vlastnej matky.

Na zaujímavosti toto pozorovanie získalo až podvečer, keď sme tú istú tigricu našli ležať priamo na ceste v zóne TALA. Veľmi neochotne nás pustila ďalej po ceste. Bolo na nej vidieť, že je presvedčená , že ona je tu doma a nevidí dôvod, prečo by sa mala odpratať ona.
 

Iný podvečer v zóne Kithauli sme pozorovali sedemročnú tigricu HAIMI, ktorej meno znamená "ZLATÁ". V minulosti priviedla na svet už dva vrhy. Vždy však len jedináčikov. V súčasnosti sa stará o dva mladé tigríky. Jeden z nich nabral odvahu a na sekundu sa nám aj ukázal. To, že na karte mám aj malú šelmu som zbadal až večer na displeji. Za denného svetla som si ho nevšimol.
 

Na pozorovanie, ktoré nasledovalo nezabudnem celý život. V blízkom lese za rozsiahlou lúkou sme počuli prerušovaný rev tigra. Zaujali sme pozíciu na okraji lúky tak aby medzi lesom a nami bolo napájadlo a čakali asi 20 minút. Potom sa objavila. Osem ročná tigrica YOSHILA , ktorej meno znamená "LADY", je jedna z najtajomnejších v národnom parku. Priviedla na svet už dva vrhy. O všetky tigríčatá z prvého vrhu prišla. V druhom vrhu s neznámym samcom mala dve "mačiatka". Okrajom lesa sa priblížila k miestu, kde bola cesta k napájadlu najkratšia a približovala sa k vode. Zaujala pozíciu a päť minút zapíjala nejakého jeleňa. Na moju 400-ku to bolo trochu ďaleko ale odraz vo vode bol úžasný. Nerozmýšľal som a za 15 minút som menil dvakrát 16 GB kartu. Dopila a zmizla v lese.
 

Povestnou čerešničkou na torte bolo stretnutie so samcom menom SOMANSHU. Trojročný samec, ktorého meno znamená "MESAČNÝ LÚČ". Je to syn alfa tigrice Vijaya z jej prvého vrhu. Pôvodne bol považovaný za mŕtveho ako jeho sestra. Je to jeden z najspoločenskejších a najviac pozorovaných tigrov v parku. Ležal na skalnatej plošinke pri jazierku. Trápili ho komáre a muchy. Vliezol do vody a desať minút si chladil rozpálené telo. Keď vychádzal z vody nevedeli sme, ktorým smerom sa pohne. Na naše nadšenie prišiel k nášmu jeepu, zvalil sa a začal si sušiť mokré brucho. Ešte šťastie, že som si večer prešiel karty a všetky zlé zábery som vymazal. Určite by mi chýbal priestor na karte. Zrazu započul ďalšie prichádzajúce autá, vstal a zmizol v džungli.
 

Záverom by som spomenul skúsenosti „okoloidúcich“ turistov, ktorí absolvovali  návštevu parku len ako súčasť väčšej cesty alebo sa zastavili na dva tri dni.  Medzi nimi boli aj „ vážni fotografi“ s profesionálnu výbavou. Smutné bolo, že tigra nie vždy videli. Miestni znalci odporúčajú päť a viac dní aby človek mal akút akú záruku , že nejaké tie pásy v džungli uvidí. Pamätajte na to.