ROSNIČKA ZELENÁ

Hoci má rosnička priezvisko zelená, nemusí byť vždy len zelená. Táto v dospelosti asi 5 centimetrov veľká žabka má schopnosť zmeniť farbu tak, aby splynula s prostredím. Keď sa prichytí na list stromu, dokáže napodobniť jeho zelenú farbu, prípadne, keď sedí na suchej stonke pálky alebo trstiny, môže mať hnedastú farbu. Rosnička zelená je na Slovensku jediná žaba, ktorá dokáže liezť po stromoch. Umožňujú jej to špeciálne prispôsobené prísavky na všetkých štyroch končatinách. Dokáže sa vyšplhať aj po úplne hladkej stene či liezť po skle. Nájdeme ju predovšetkým v teplejších nížinách, ale niekedy sa vyskytuje aj vo vrchoch. Na jar rosničky vyliezajú zo zimných úkrytov, z dier v zemi, z puklín v skalách a sťahujú sa k vode. Celé večery a noci sa ozýva ich hlasné hvákanie. Najmä samce sa predvádzajú, v čom im pomáha zvukový bubienok, vydúvajúci sa na hrdle. Vtedy nastáva čas rozmnožovania. Samičky nakladú 800 až 1000 vajíčok. Tie klesnú na dno, kde sa z nich o 10 – 14 dní vyliahnu zlatisté žubrienky s chvostíkom a zadnými nôžkami. Asi o 3 mesiace sa im objavia aj predné nôžky, žabky postupne zozelenejú a nadobúdajú podobu rosničiek. No úplne dospelými sa stávajú až veku troch rokov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

NP SEEWINKEL XII

Prvá tohtoročná návšteva národného parku len potvrdila príchod jari, postupujúcu migráciu a aj rozbeh rozmnožovacej sezóny. Početnosť vtáctva ešte nie je na úrovni minulých rokov. Obojživelníci sa už idú rozdrapiť v snahe zohnať partnerku.

Vrana túlavá západoeurópska

Zajac poľný

Slávik červienka

Škorec lesklý

Kolibkárik čipčavý

Pobrežník bojovný a Cíbik chochlatý

Škovránok poľný

Hvízdak veľký

Sokol myšiar

Pobrežník bojovný

Myšiak hôrny

Zľava Kalužiak červenonohý, Brehár čiernochvostý a Šišila bocianovitá

Trasochvost žltý

Šišila bocianovitá

 Strnádka lúčna

Šabliarka modronohá

Kačica chrapľavá

 

Lyska čierna

 

Svadobné lety Kane močiarnej.

 Beluša veľká

 Rosnička zelená

KUŇKA ČERVENOBRUCHÁ

Obýva kaluže, jazerá a aj veľké rybníky v nížinách, zriedkavo nad 250 m. Po túto nadmorskú výšku na území Slovenska je všade hojná. Párenie sa začína v apríli alebo v máji, niekedy k nemu dochádza ešte aj koncom júna, resp. v júli. Samec chytá samičku prednými nohami na báze zad­ných končatín. Jedna samička znáša 80 -100 vajíčok, zriedka aj 300. K me­tamorfóze žubrienok na žabky dochádza asi po 3 mesiacoch. No žubrienky možno nájsť vo vode ešte aj v novembri. Dĺžka tela exemplárov ihneď po metamorfóze kolíše od 11 do 22 mm. Koncom leta opúšťajú mláky, potulujú sa po zemi a v jeseň po prvých mrazoch vyhľadávajú zimné úkryty, ktoré sa nachádzajú spravidla neďaleko od vody. Základnými zložkami potravy sú larvy komárov a chrobákov, ich zastúpenie v priebehu roka klesá, kým lietajúcich foriem v potrave pribúda. Je najdôležitejším ničiteľom lariev komárov, pritom požiera všetky vývo­jové štádiá kukly.

 

Samček nadúvaním vakov vydáva známy zvuk Unk Unk a vybruje rezonátorom vo vode. Vibrácie sa šíria až k vyvolenej.

Nie je jednoduché byť na jar obojživelníkom. Lomcujú s nimi hormóny a pudy im kážu hlasno sa ozývať. Dobré vibrácie sa však môžu zmeniť na rodinnú tragédiu.

Všade naokolo striehne hladný predátor. Hady a vtáky si nenechajú zájsť chuť na jednoduchú korisť.