LESMI MALÝCH KARPÁT VI

Po ďalekých krajoch som zase zašiel do rodnej hory. Okrem bežných často videných zveroch v som prvý krát mal možnosť pozorovať v "mojom kilometri"  daniele a dvoch jazvecov za bieleho dňa. Les je aj napriek suchu extrémne hustý. Človek sa musí naozaj snažiť aby sa dostal k zveri na relevantnú vzdialenosť. 

Srnec hôrny

Jazvec lesný

Daniel škvrnitý

Laň a jelenča. Ako keby sa nepoznali.

Fotky muflónov a danielov dolu sú tiež z Malých karpát ale zo súkromnej obory Baraní dvor, ktorá je pri Vrbovom. Majitelia umožňujú fotografom návštevu lesov, sadov a pasienkov v ich vlastníctve. Je tu možné bežne pozorovať daniele, srnce a muflóny v peknom členitom prostredí. Ďalej Líšku hrdzavú a pri troche šťastia aj Výra skalného. Muflony dolu boli ako slepé. Zelene v obore samozrejme nie je až tak veľa ako v otvorenom lese. Fotograf to má ľahšie. Preto nám ponúkli priam spektakulárny zážitok tým, že prišli  k objektívu na niekoľko metrov. V poslednej chvíli sa jedna ovečka spamätala a zavelila k obratu.

Muflón lesný

NÁVRAT EMBLY

Dňa 1.júla som uverejnil fotografie z hľadania lesných duchov. Pár Losov mokraďových Merg a Embla nás vtedy s Ferom dobre pocvičili. Mali sme len polovičný úspech. Merga sme pred objektívy dostali. Embla nám šancu nedala. Nepodarilo sa nám zistiť či sa stala Embla matkou. Pocity chovateľa Stana Bystrianskeho boli zložité. Na jednej strane chcel zistiť či Embla porodila malé losíča a na strane druhej mal z tejto skutočnosti obavy. Embla je totiž mladá a tento rok by mláďa ešte mať nemala. Dohodli sme si druhý pokus ich vyhľadania. Mali sme hodinu starú GPS pozíciu. 

Stano išiel do húštiny s tým, že na Emblu priamo volal tak ako bola na to zvyknutá. Chcel ju vylákať. Nie vystrašiť. Ja som zaľahol na mieste na druhej strane malého hájiku, v ktorom sa mali losy ukrývať. Čakal som, že losy vybehnú z lesa. 

 Nad hlavou mi preletel Myšiak hôrny a v korune smreku štebotala Ľabtuška hôrna.

 Na protisvahu sa ukázala srnka.

Po čase som začul hlas a o chvíľu sa objavil aj Stano. Losy sa neukázali. Žiadne prekvapenie. Práve sme sa chystali vyšliapať na kopec aby som sa zase mohol pripojiť na GPS. Chceli sme zistiť kde sú. V tom sa Embla ukázala. Dala sa zlákať známym hlasom. Urobil som pár fotiek a hneď som začal odstupovať. Približovala sa. Nechcel som ju odradiť. Bol som cudzinec a nechcel som rušiť. Bola už celkom blízko. Losica prišla sama. Bolo jasné, že losíča definitívne nemá. 

 

 Ponúkanú mrkvu nechcela

 Po chvíli vošla do lesa. Stano za ňou.

 Obehol som les a na druhom konci si ju počkal.

 Pokračovala vo svojom smere a zase vošla do húštiny.

 Nasledovaná ako inak zase Stanom.

Znovu som obehol les a čakal na mieste, kde údolím preteká potok. Všade okolo boli husté jelše a vŕby. Po chvíli som ich zase počul a potom aj videl. Obaja sa predrali húštinou. 

 Embla mi dožičila ešte zopár záberov. Bola pokojná. Okusovala čerstvé vetvičky. Žiadny stres.

Napokon sa pomalou chôdzou stratila v hustom smrekovom lese.