MUCHÁRIK BIELOKRKÝ - VÁBENIE SAMIČKY

Muchárik bielokrký patrí medzi najmenej ohrozené a pritom užitočné druhy. Obýva hlavne staré listnaté lesy s dostatkom hniezdnych dutín. Ako už jeho meno naznačuje, živí sa hlavne lietajúcim hmyzom. Z toho vyplýva, že s ústupom múch a podobnej hávede s prichádzajúcou jeseňou, musí odletieť do teplejších krajín. Prilieta v apríli a samce sa okamžite ozývajú charakteristickým piskotom. Fotografie dolu sú práve z takéhoto vypiskovania. Dúfam, že fešák, ktorý je na obrázkoch si nejakú tu družku nájde. Je totiž úplne inak sfarbená ako samček. Sivá, nenápadná. Rád by som ich fotil spolu napríklad pri kŕmení mláďat keď sa budú s plnými zobákmi tlačiť pri dutinke.

LESMI MALÝCH KARPÁT XXVII

Tam niekde hlboko v lese pod opusteným hniezdom v korune dvestoročného buku sa odohráva množstvo príbehov deň čo deň. Stačí si potichu sadnúť a pozorovať dianie okolo seba. Sliediť lesom s foťákom v ruke je zábavné ale oveľa viac vám les ponúkne keď sa človek stíši a potichu striehne na pohyb okolo seba. V tej honbe uživiť rodinu sú všetky vtáky a cicavce naokolo podobní ľuďom. V snahe nájsť niečo na obživu pre seba a pre potomstvo nechtiac na seba upozorňujú. Niekedy sa mi podarí nájsť miesto odpočinku, brloh, hniezdo alebo dutinu na prvýkrát. Inokedy sa postupným približovaním k " miestu činu " dopracujem na viac krokov. Fotografií mám dosť a tak so sa rozhodol urobiť seriál zo života dutinových hniezdičov. V seriáli budem publikovať fotky činnosti niektorých druhov. Budovanie hniezd, ich ochrana, striedanie pri zahrievaní znášky a aj kŕmenie mladých. Prvé tri články som už uverejnil. Venujú sa hĺbeniu dutín ďatlami.

Škoda, že takmer dvoj metrové hniezdo nevykazuje znaky užívania.

 Sýkorka belasá

 Sýkorka bielolíca

 Vrana popolavá

 Veverica stromová

 Sojka škriekavá

 

Srnec lesný

Oriešok hnedý

 Pinka lesná

Drozd plavý

Žlna sivá

Zajace poľné žijú aj v hlbokých lesoch

Muchárik bielokrký

Tesár čierny

Typická ukážka toho, že keď človek ticho sedía nehýbe sa zver môže prísť až na dotyk.

ŽLNA ZELENÁ II - HĹBENIE DUTINY

Súčasná kríza priniesla veľa zlého a všetci si želáme aby už zmizla. Na druhej strane sme sa všetci museli zastaviť a venovať sa veciam, na ktoré sme pri honbe veľkým životom zabúdali. Pre samé vlky a medvede z ďalekých a vysokých hôr som nemal kedy si všímať drobné potvory a vtáčky v blízkych hájoch a parkoch hneď "za rohom". Pritom aj tam sa dejú zaujímavé príbehy. Pol dňa som už pozoroval snahu páru Ďatlov prostredných pri budovaní dutinky. Dokonca mi predviedli aj párenie. Idylka sa však skončila keď prišli Žlny zelené. Právom silnejšieho čerstvý otvor zrekvírovali. Ďatle ani nekládli odpor. Žlny samé pokračovali v budovaní dutinky. Na druhý deň som išiel na miesto v nádeji, že príbeh bude mať pokračovanie. Dutinka ale bola opustená. Neukázal sa ani jeden z párov. Pokračoval som v prieskume a o pár dní som našiel nový pár žĺn. Samec poskakoval po konároch v okolí a samica sedela nad otvorom a užívala si chvíle voľna. Bola trochu iná. Nemala chvostové perá. Asi práve preperovala alebo si ich polámala pri práci v úzkej dutine. Po chvíli znovu vletela do otvoru a pokračovala v práci. Keď sa jej nakopilo množstvo triesok, vyhadzovala ich von. Zrazu sa objavila veverička. Bola zvedavá a prišla sa pozrieť až k otvoru do dutiny. Samica bola prekvapená, že jej niečo hľadí do spálne. pre istotu vyletela a sadla si na okolité konáre. Aj veverička sa zľakla a ihneď odbehla. Z bezpečnej vzdialenosti sa pozorovali.

Samec má červené temeno hlavy rovnako ako samica ale navyše má ešte červené škvrny na lícach.

Nakuknúť susedovi do obývačky je asi normálne.

Samica nemá červené lícne škvrny.