Minulý rok v lete sme medzi dvomi lockdownami navštívili deltu rieky Odry. Teraz sme sa po dlhom covidovom čase dostali aj do Oderských vrchov. Príroda na oboch koncoch rieky sa mi spája s dobrým fotografovaním. Ani tentokrát tomu nebolo inak. V okolí chaty zimujúce jelene a spolupracujúci lišiak nám poskytli mnoho príležitostí nafotiť ich. Museli sme vynaložiť trochu námahy ale nakoniec sa to podarilo. Pobehovať po lese s čriedou jeleňov nie je práve zábava pre dôchodcov.
Východ slnka bol ukážkový. V úzkom páse medzi horizontom a mrakmi si mäkké svetlo našlo cestu. Priam sa rozpíjalo v tŕstí. Zlato bolo všade kam sa človek pozrel. Bolo treba len vstať, zobrať foťák a čakať na príchod zveri. Prišiel lišiak. Nesklamal. Dostavil sa ako každý deň. Čakali sme, že by mohol stúpiť na ľad. Bol však veľmi tenký. Neudržal by ani menšieho tvora. Lišiak to vedel a držal sa v tŕstí. Hľadal niečo pod zub. Krása netrvala dlho. O malú chvíľu mraky slnko zakryli a už sme fotili "len šedú realitu".
