Východ slnka bol ukážkový. V úzkom páse medzi horizontom a mrakmi si mäkké svetlo našlo cestu. Priam sa rozpíjalo v tŕstí. Zlato bolo všade kam sa človek pozrel. Bolo treba len vstať, zobrať foťák a čakať na príchod zveri. Prišiel lišiak. Nesklamal. Dostavil sa ako každý deň. Čakali sme, že by mohol stúpiť na ľad. Bol však veľmi tenký. Neudržal by ani menšieho tvora. Lišiak to vedel a držal sa v tŕstí. Hľadal niečo pod zub. Krása netrvala dlho. O malú chvíľu mraky slnko zakryli a už sme fotili "len šedú realitu".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára