Zohnať Sokola sťahovavého na fotografovanie nie je ťažké. Každý sokolník chce mať doma najrýchlejšieho dravca planéty. Prakticky nemožné je zohnať na fotografovanie Žlnu zelenú. Neviem si predstaviť, že by sme niekto nejakú pripravili o život len preto aby sme ju mohli fotiť. Jedinca na fotkách som našiel zrazeného na ceste blízko Dunakiliti. Keby som žlnu nezobral, prechádzajúce autá by ju rozjazdili do asfaltu a to by bola škoda.
To, že autom zrazená líška už bola dlhšie mŕtva myšiakom nevadilo. Skalák si vybral srnku a tak líška zostala pre dvoch menších dravcov. Zatiahnutá obloha nám moc nepriala a padajúci sneh fotky trochu oživil. Príliš rýchlo sa však zotmelo a tak sme to museli ukončiť.
Na rozdiel od jesene sokolnícky vedený Orol skalný nebol moc ochotný lietať. A pred objektívmi už duplom nie. Odletel niekam do lesa a potom ešte kráčal niekam na obzor či na hrebeň. Tam sme ho strácali z dohľadu. Bolo jasné, že ho udržíme na dohľad len korisťou. S pohodenou srnou už to potom bolo ľahké. Vedel čo má robiť. Vzniklo množstvo pekných fotiek.
