ACCOMMODATION

Pri svojich cestách zásadne uprednostňujeme malé hotely, penzióny a campy, ktoré spĺňajú naše základné pravidlá. Okrem po príletových a pred odletových nocí preferujeme ubytovanie mimo mesta. Najlepšie priamo v lese, džungli, na púšti, na ostrove alebo na pláži. Budova alebo areál nesmie byť oddelený od zelenej prírody alebo vody nejakou cestou alebo zástavbou. Ak je to priamo v národnom parku alebo na jeho okraji je to ideálne. Veľmi sa mi páči ak je na konci slepej cesty. Preferujeme nízko podlažné a prízemné budovy, bungalovy, chaty a tiež stany. Veľká záhrada je bonus navyše. Umožní mi to behať s foťákom v ruke ešte pred raňajkami. Dobre vybavené campy a stany ma v poslednej dobe lákajú najviac. Kontakt s prírodou od vidu do mrku a hviezdne nebo na dosah mi učarovali hlavne v Austrálií. Pristihol som sa, že pri prieskume budúcich ciest vyhľadávam túto možnosť stále viac. 

 Hotel v indickom Varanasi  je tak na hrane stanovenej týmito podmienkami ale vzhľadom na hustotu populácie v okolí som ho sem ešte zaradil. Oáza pokoja v absolutnom ľudskom blázninci.

 Za to plážový hotel zo záhradou v mexickom Yucatane sem patrí. Dažďový prales bol síce až za cestou ale korálový útes bol na doskočenie z okna hotelovej izby. 

Chatku v kostarickom pralese okrem nás obývali aj iné potvory. Andy fotí čierneho leguána, ktorý obýval priestor pod strechou. V noci behali po strope gekony a pred dverami chytala hmyz asi dvojkilová ropucha.

K bazénu alebo do reštaurácie sme prechádzali pralesom.

V Dominikánskej republike našu chatrč oddeľoval od džungle len nízky plot a drevená bránka prichytená ohnutým klincom.

Kubánsky hotel na Varadere bol na úrovni. Na úrovni tvrdého socializmu. Teda čo sa týka personálu a služieb. Ešte že tam zadarmo nalievali ten najlepší svetový rum.  Mal som obavy, že aj deťom do kakaa.

Hotel na indonézskom ostrove Bali mal vlastnú botanickú záhradu priamo vo dvore na konci slepej ulici a pláž sotva 100 metrov vzdialenú.

 Horská chata v rakúskych Alpách sa už blíži k ideálu

Chatkový plážový rezort na thajskom ostrove Phi Phi tam jednoznačne patrí. Priamy kontakt dažďového pralesa, bieleho piesku a korálových útesov ponúka na tomto mieste zázrak na počkanie.

V severnom queenslande boli hotelové izby posadené na vysokých stĺpoch v prudkom svahu a priamo v pralese tak aby terasa bola na úrovni korún stromov a s výhľadom na pacifický záliv. Do izieb sa síce vchádzalo priamo z chodníka ale cez zábradlie terasy by som nechcel spadnúť dolu. Koruny stromov sú totiž veľmi vysoko.

Tremisana lodge v Krugerovom národnom parku v JAR pôsobí ako keby bol z Vlkolínca. V tomto prípade sme mali plot veľmi vysoký. Potvory chodili okolo tábora vo dne v noci.

Desať metrov za plotom totiž bolo napájadlo.

V hustej sieti riek a kanálov sa v indickej Kerale dostanete na recepciu hotela len loďou a až vtedy ak vám vrátnik zdvihne závoru.

Ubytovanie v prestavanom paláci nejakého maharadžu na ostrove uprostred keralského jazera je to pravé orechové. Človek tam v žiadnom prípade nezakopáva o davy turistov z Ruska.

Vždy keď môžeme cestovať loďou, je to pre nás sviatok. Hausboat spája cestovanie a ubytovanie pod jednu strechu. Štyria chlapi sa starali o dvoch povaľačov. V európe drahá záležitosť. V Indií za bagateľ.

Tieto v lese učupené chatky na okraji tigrieho národného parku v indickom štáte Madhyapradesh vyzerajú na prvý pohľad veľmi jednoducho. Opak je však pravdou. Dokonalé služby tzv. duchov sme si mohli overiť len na samotnej izbe. Zamestnancov sme totiž celých 10 dní nevideli. Kto a čo robili a hlavne kedy zostalo pre nás záhadou.

V Safari domčeku priamo uprostred keňského NP Lake Nakuru nás oddelovalo od drápov a zubov dravých šeliem len chabé záhradné pletivo. Zebry a pakone sa v rannej hmle pásli priamo pri plote.

Poloha Lodge v NP Tsawo East v Keni umožňovala pohľad z postele cez pootvorené okno priamo na napájadlo. Počas chladnejších nocí chodili na drink hlavne slony.

Stany v NP Masai Mara niesli honosné názvy ako apartmány v Hiltone. Tento sa volal Simba - Lev. Masajský bojovník sedel celú noc pri ohníku pred stanom a keď počul, že rozopínam zips na stane, vyskočil a išiel so mnou na záchod. Bol platený za to , že sa dá zožrať levovi miesto mňa. Camp totiž nemal plot.

V Tunisku sme využili služby hotela uprostred nefalšovanej oázy na severnom okraji sahary.

V Maroku sme pôvodne plánovali prespať v tomto útulnom campe. Pred západom slnka sa ale strhla piesočná búrka. Po počiatočnom odhodlaní vydržať sme ale v panickom strachu utiekli do blízkeho murovaného zariadenia.

Čo sa týka piesku, moc sme si nepomohli. Ráno som na izbe aj tak musel dverami pri otváraní najprv odtlačiť naviaty piesok z vonkajšej strany a potom nohou na päťkrát vykopnúť druhú kopu zvnútra izby na chodbu. V izbe bol piesok všade. Na nábytku, v posteli, v kúpelni a aj v našej batožine. Bol som spokojný. Presne tak som si piesočnú búrku predstavoval.

Prírodný živel nás však nezlomil. Fľaša whisky, cola a domorodí hudobníci nám dali zabudnúť na besnejúci živel. Na Veronikinom blogu som už písal o stanových campoch v Austrálií. Dá sa o nich viac prečítať http://veviksblog.blogspot.sk/2014/12/mary-river.html.

Núbijské stany v južnom Egypte boli zariadené ako pre faraónov alebo šejkov.

 Čo je na campoch výnimočné? No predsa nočná obloha.Voľným okom človek vidí Južný kríž, Magelanove oblaky a Mliečnu dráhu. V žiadnom hoteli to nekúpiš a keď áno, tak ti to naúčtujú.

Aby nedošlo k omylu. Tak aj v Európe sa dajú nájsť takéto "hoteliérske skvosty".

V Toskánsku sa nachádza bezpočet "eco" alebo "agro" ubytovaní. Tu sme museli vystúpať do izby na prvom poschodí. Urobili sme to radi, lebo na prízemí a v suteréne bola pravá Chianti vinárnička. Čo viac našinec potrebuje. Prezuje sa do papučiek a zíde dolu do vlastného sklípku plného fľašiek toho najkvalitnejšieho červeného vína. Väčšinou to býva tak, že po otvorení fľašky si Andy dá jeden dva poháre a ja zvyšok dopijem. Tentokrát som nemal šancu. Otočil som hlavu na jednu a na druhú stranu a bolo po fľaške. Samozrejme sa tvárila, že ona nič, že ona muzikant.

V starovekom hrade Il Castilo bola izba ešte vyššie. Boli sme tam sami a tak som mohol Andy ako novú hradnú pani naháňať po chodbách do sýtosti. Zaujímavé bolo, že kľúče od hradu sme si prevzali vo vedľajšej dedine. Majiteľ sa neobťažoval prisť na check in.