JAR UŽ MOŽNO PRICHÁDZA

Na severe Slovenska ešte zúri zima. U nás na dolniakoch už jar pomaly klope na dvere. Dni sa predlžujú a slnko je menej zubaté. Pozrel som dnes ráno z okna a bolo jasné, že idem do lesa. Z fotiek je vidno, že aj napriek slnečnému svitu je les po zime akoby bezfarebný. Prevláda sivohnedá. Jarná tráva a mladé listy sú ešte v nedohľadne. Prechádzal som lesom snažiac sa vyhnúť plochám s napadaným lístím. Zrazu som medzi uschnutými malinovými prútmi zbadal potravu hľadajúcu srnku. Skamenel som. Najprv som začal pohľadom hľadať ostatné prípadné jedince. Neraz v minulosti som sa plížil k "osamelému" zvieraťu. Prekvapil ma však iný kus pasúci sa mimo môjho zorného poľa. Asi 80 metrov vľavo som zbadal približujúcu sa ďalšiu srnku. Prišla k družke a pokračovala vo svojom smere. Iba na chvíľu som ich dostal do objektívu obidve. Potom sa zase od seba vzdialili. Pri svojom pohybe som musel vnímať obidve. Čas od času  jedna alebo druhá zdvihla hlavu a vetrila a gúľala očami ostošesť. V istých momentoch sa aj pozerali priamo na mňa. Ja som však bol ako skala a tak pokračovali v pasení ďalej. Moje sebavedomie rástlo a keď som sa po 20 minútovom plížení dostal k jednej z nich až na 15 metrov, myslel som si aký som frajer. V tom však spoza valu, na ktorom sa hlavne pohybovali, zdvihla hlavu tretia srnka a bolo neskoro. Vystihla ma presne uprostred pohybu z jednej nohy na druhú. Nedalo sa to ustáť. Srnka dala signál a už boli preč. Na prvú jarnú prechádzku dobré, nie?