TELEMETRIA MEDVEĎOV

Medveď hnedý je pôvodná európska šelma. Vo väčšine európských krajin bol vykynožený okolo roku 1860. V časoch okolo dvoch svetových vojen sa ich početnosť u nás odhadovala na 50 - 80 kusov. Od roku 1932 je chránený a jeho počty neustále vzrastali. Dnes sú informácie o počtoch veľmi rozdielne. Ochranári hovoria o 800 kusoch. Poľovníci v poslednej ročenke uviedli viac 2000 kusov. Tých ale očividne svrbia ukazováky a chceli by si zastrielať. Pravda bude zrejme niekde uprostred. Môj osobný dojem, že najďalej sú vo Vysokých Tatrách a okolí. V roku 2012 tam stacionárnym monitoringom pokryli cca 1000 km2 a spočítali tam 134 medveďov. Z toho 9 synantropných. To sú tie, čo behajú po obciach vyžierajú zbytky z kontajnerov. Nemám žiadne osobné znalosti alebo skúsenosti s telemetriou medveďov. Všetky informácie v tomto blogu sú z internetu. Sú však natolko zaujímavé, že stoja za to aby som sa tomu venoval. Polemika medzi ochranármi, poľovníkmi a verejnosťou o počtoch, prípadnom premnožení a hrozbách zo strany medveďov smeruje k jednému. K overeniu skutečného stavu a k vypracovaniu manažmentu medveďa na Slovensku.

 

Preto sa v posledných rokoch pristúpilo k telemetrií určitého počtu medvedov v slovenských horách a k rozboru DNA z medvedieho trusu a chlpov nájdených v horách.  Odchytu predchádzajú veľmi intenzívne prípravy, t.j. vnadenie rastlinnou potravou, inštalácia pasce, inštalácia fotopasce a jej pravidelná kontrola a pod. Najnáročnejšie je celonočné fyzické sledovanie lokality profesionálnymi strážcami, ktoré niekedy trvalo až 6 týždňov. Výber chytaného jedinca sa robí na základe dlhodobého sledovania. Po výbere sa u nich sleduje predovšetkým správanie sa na lokalite vnadenia a odchytu, pričom sa posudzuje aj miera prípadného rizika pri samotnom odchyte, zdravotný stav medveďa, pohlavie, veľkosť a ostatné dôležité okolnosti. Z rôznych materiálov som tak nejako vypočítal, že v posledných siedmich rokoch bolo odchytených vo Vysokých a Nízkych Tatrách, v Malej a Veľkej Fatre a na Poľane  cca 30 medveďov. ( môžem sa ale mýliť ) Niektoré z nich poliakmi na ich strane Tatier. Samotný obojok je drahé zariadenie s cenou niekde na úrovni 2500 euro.

Váha obojka sa pohybuje v závislosti od veľkosti sledovaného medveďa, väčšinou však od 1 do 1,5 kg. Predpokladaná životnosť batérii (zdroja) je 4 roky, ale závisí aj od rôznych iných faktorov, najmä od naprogramovanej frekvencie zberu dát. Zber údajov z obojkov sa vykonáva prostredníctvom GSM siete cez SMS správy. Je dôležité, aby sledované územie bolo vždy pokryté signálom mobilného operátora. GPS poloha a teplota sa zaznamenávali každú hodinu. Odosielanie údajov sa vykonávalo každých sedem hodín. Najdôležitejšia súčasť obojka z pohľadu medveďa je Drop off jednotka. J e to zariadenie, ktoré sa po určitej dobe ( dva roky) samo rozpojí a obojok odpadne. V prípade potreby sa dá rozpojiť aj na ďiaľku príkazom. Asi cez SMSku. Zariadenie monitoruje okrem pohybu a polohy aj pohyby hlavou a teplotu okolia. Podľa kompetentných sledovanie medveďov prostredníctvom GPS/GSM obojkov v mnohých prípadoch vyvrátilo mýty a polopravdy o medveďoch, ktoré sú často šírené laickou i poľovníckou verejnosťou. Jedným z takýchto mýtov je, že medvedie samce sú teritoriálne a neznesú na svojom území prítomnosť protivníka a územie neopúšťajú. Opakovane sa potvrdilo, že na jednom území sa počas ruje pohybovali dva tri veľké samce, každý s dvomi tromi samicami a päť šesť menších medveďov sa motalo okolo a nedochádzalo medzi nimi k bitkám. Viac si  môžete prečítať na tomto linku: http://spravatanap.sk/web/download/Problematika%20a%20sucasny%20stav%20medveda%20hnedeho%20v%20Tatrach,%20Lenko%20a%20kolektiv%202014.pdf Obrázok dolu ukazuje čulý spoločenský ruch a kontakty medzi medveďmi. Takéto správanie sme mohli pozorovať aj my na fotkách z fotopascí počas dvoch mesiacov pred prvým aj pred druhým fotením. K návnadám chodilo viacero jedincov. Sediac na posede sme sledovali nervozitu medveďov. Nemal som dojem, že by im išlo o ľudí. Skôr neustále sledovali okolie aby včas ušli pred prípadným väčším medveďom. Proste menšie rešpektovali väčšie.

Podľa údajov z telemetrie sa samce pohybovali po území s rozlohou približne 200 - 400 kilometrov štvorcových. Ich domovské okrsky zasahovali až do 15 revírov poľovníckych subjektov v severných okresoch Slovenska. V rámci nich viac-menej pravidelne navštevovali 20 - 50 krmovísk, ktoré miestne polovnícke združenia využívajú na prikrmovanie jelenej a diviačej zveri. Okrem toho v letnom období a na začiatku jesene chodili za potravou aj na polia, hlavne na kukuricu a obilniny. Medvedice majú domovské okrsky menšie s rozlohou necelých 60 - 100 kilometrov štvorcových. Zaujímavosťou je, že všetky pozorované medvede pravidelne prichádzajú do styku s civilizáciou a občas sa dokonca vyskytnú v intraviláne obcí, v okolí chatových osád a horských zariadení. Nie sú to ale kontajnerové medvede. Hustota ľudského osídlenia a početnosť aktivít priamo v lese jednuducho prinútili medvede naučiť sa žiť s ľuďmi. Preferovali pohyb v polohách okolo 700 až 1500 metrov nad morom. Dolu schádzali za potravou a vracali sa späť. Brlohy naopak ležali vo vyšších polohách. V hornej časti pásma lesa alebo v kosodrevine. Medvede majú aj brlohy dva a striedajú ich  počas zimy. Výsledky telemetrie ukázali, že medvede majú rozdielnu aktivitu v rámci dňa v priebehu roka . V zasade tretinu času spia, tretinu sa premiestňujú a tretinu jedia. Obdobie ruje ( apríl až jún ) sú aktívne cez deň a aj v noci a sú nadpriemerne pohyblivé. Celé leto sú aktívne hlavne v noci. Obdobie pred hybernáciou ich pohyblivosť značne klesá. Očividne sa ládujú pred zimou aby pribrali. Počas brloženia spia. Telesná teplota im klesne len mierne. Nám sa podarilo odfotiť medvedicu Zinu. Bola odchytená pracovníkmi správy NP Malá Fatra dvakrát. Najskôr v roku 2012 ako jeden a pol ročné mláďa, kedy dostala ušnú značku s číslom dva. Druhýkrát minulý rok, kedy dostala GPS obojok. Zatiaľ sa zdržuje v dvoch poľovných revíroch. Brložila v doline Kúr nad Krasňanmi.

 

 

 

Je to vec názoru či telemetriu robiť alebo nerobiť. Sú hlasy pre a proti. Či dať prednosť peniazom z európskej únie a robiť výskum pre výskum, či dať prednosť globálnym záujmom všetkých medveďov alebo či dať prednosť právu jedinca na život bez obojku. Na prvý pohľad vyzerá medvedica vychudnutá a ako by mala oddelenú hlavu. Na niektorých obrázkoch sa dá vidieť, že obojok nie je na doraz. Určite ju neškrtí. Jej vek je diskutabilný. Možno je na obojok primladá. Ešte rastie a v budúcnosti by jej mohol vadiť. V závislosti od výstupov manažmentu medveďov v budúcnosti sa ukáže či to bolo na niečo dobré. Vzhľadom na skutočnosť, že na cestách severného Slovenska zomrelo minulý rok 12 medveďov a desiatky ich bolo určite upytliačených, prípadná ujma spôsobená stresom z odchytu alebo obojkom viacerým z nich nevyzerá až tak tragicky. Podstatne horší dopad by malo administratívne rozhodnutie z neznalosti skutočného stavu niekde od stola o zrušení výnimiek z ochrany medveďov. Poľovníci by si to  rozhodnutie užili a išlo by "dole" stovky medveďov. Medveď totiž do našich hôr patrí.

 Tento medveď by si určite vybral radšej obojok