Túto jar som mal niekoľkokrát možnosť pozorovať vlhy. Vždy to ale bolo vysoko v korunách stromov. Až sa prihodilo, že vracajúc sa na parkovisko k autu, sme asi pol kilometra od informačného centra NP Seewinkel zbadali samčeka ako si priamo dosadol do hniezda. Lepšie povedané Miro ho zbadal. Od toho momentu to už bolo jednoduché. Postavili sme statívy, naštelovali foťáky a už len čakali. Jediné miesto, kde sa dalo stáť s dobrým výhľadom bolo uprostred asfaltovej cesty. Okolo lietali na malotraktoroch miestny vinári. Vždy museli brzdiť a obchádzať nás. My sme im len ďakovne kývali. Všetci ale boli v pohode. Nikto nám nevynadal. Na bláznov sú tam zvyknutí. Videli sme hlavičky dvoch holiatok. Mali určite len pár dní. Je možné, že ich tam je viac. Samček navštevoval hniezdo dvakrát častejšie. Makal, lovil a kŕmil. Možno to súviselo s nami a možno je len mama opatrnejšia. Posedávala na konároch v okolí s prázdnym zobákom. Čakala kedy vypadneme a aj sa dočkala. Odfotili sme asi päť kŕmení, porobili stovku fotiek a odišli sme preč. V tejto fáze života potrebujú hlavne kľud.
Všetci doma
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára