Už som spomínal, že leto a skorá jeseň v parku v porovnaní s minulým rokom bola bez vody a aj bez množstva vtákov. Hlavne bahniaky sa mi nejako vyhýbali. Pri tejto návšteve bolo tesne nad nulou a myslel som si, že silný vietor znižuje naše šance niečo nafotiť. Nakoniec ale z toho bol úspešný trip. Prvýkrát v živote som pozoroval Bučiaka veľkého a konečne som sa dostal na slušnú vzdialenosť ku Strakošovi veľkému. Množstvo kačíc, husí a bežných dravých vtákov tvorilo uspokojivý rámec pozorovaným vzácnejším druhom. Dokonca sme zazreli odlietajúci kŕdeľ cca päťdesiatich Žeriavov popolavých. Pravdepodobne to bol jeden z posledných v našich zemepisných šírkach.
Lyska čierna
Žeriav popolavý
Hus divá
Kaňa sivá
Hus bieločelá
Hvízdak veľký
Kazarka pestrá
Beluša veľká a Beluša malá
Trasochvost biely
Samec Kane močiarnej systematicky prehliadal tŕstie
Keď natrafil na konkurenciu, neváhal a pazúrmi ju vykmásal
Strnádka trstinová
Beluša veľká
Myšiak hôrny
Myšiak severský
Strakoš veľký
Pozorovali sme aj spoločnú skupinku srniek a bažantíc vo vinohrade. Zopár fotiek zverejním v ďalšom blogu. Podobne aj už spomínaného Bučiaka veľkého. Dúfam, že sa jeho príbeh ešte nejako vyvinie. Mal totiž zranené ľavé krídlo. Informoval som známych v Rakúsku a oni o ňom informovali kompetentných . Dúfam, že sa im ho podarí nájsť a poskytnúť mu pomoc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára