Už pomaly rok je od vtedy, čo sa Fero začal sťažovať na koleno. Museli sme preto podľa jeho pohybového aparátu prispôsobovať trasy a stúpania aby sme mohli nafotiť naplánované. Viac krát som mal podozrenie, že simuluje. Lenivec. Trochu sa mu ale podarilo zmiasť ma, keď nastúpil na operáciu menisku.
Ale neuspel. Prvé fotenie dva týždne po laparoskopickej operácií sa už plazil, behal a skákal ako srnka. Je pravda, že sme zvolili roviny národného parku Donau Auen aby sme mu neublížili. Ale aj tak je to podozrivé. Možno je zo železa.
Túlali sme sa lužnými lesmi striedajúc hustý les, lúky a brehy slepých ramien ľavého brehu Dunaja. Bolo skoro ráno, pod mrakom a na august bolo chladno. Voda v plytkých kanáloch a jazierkach bola určite teplejšia ako vzduch. Orosená tráva bola niekde pokosená, niekde nie. Boty sme mali mokré.
Zveri bolo na počudovanie dosť. Sysle, zajace, bociany a srnky prekvapením neboli.
Lepšie to bolo pod hniezdom Škorca lesklého.
Najlepším momentom rána však bola loviaca líška. Prakticky sme do nej narazili. Nedalo sa poodísť alebo schovať. Stáli sme 15 metrov od nej na lesnej ceste v nízkej tráve. Bol zázrak, že o nás ešte nevedela. Urobili sme zopár záberov, spamätala sa a stratila sa v lese.
Pokračovali sme po brehu.
Kačice divé sú v ramenách Dunaja povinnosťou.
Rybárik riečny
Užovka obojková
Skokan zelený
Roháč obyčajný alebo Ondatra pižmová sú tiež bežne pozorovateľné.
Za to Korytnačka močiarna je vzácnosťou.
Dospelé korytnačky sa mi už podarilo nafotografovať v minulosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára