Ešte raz a bude to tradícia. Už druhý krát sme sa v oranžovo sfarbenom novembrovom lese Malých Karpát stretli pri fotografovaní Emila. Jazveca, ktorý sa nechtiac stal hviezdou. Nemá pritom žiadne hviezdne maniere. Jedine čo chce je trochu jedla a božský pokoj. Od fotografov a kameramanov. Ako správna superstar má svoj vlastný karavan. Na miesto fotenia sa nechá síce odniesť ale tam už behá po vlastných. Tvrdohlavo len smerom, ktorý si vyberie. Aby sme ho mohli fotiť, Rasťo ho musel opakovane obiehať. Je síce maratónec a nemal to byť preňho problém ale na obed bol rád, že si sadol. Hneď potom ako si ošetril dohryzené prsty. Oproti minulému roku, kedy pršalo celý deň, bolo pekné suché počasie a veľa svetla. Suché lístie bolo príjemné. Len sme si doň ľahli a fotili. Zmenili sme opakovane exteriéry a nakoniec Emila ubehali. Mal toho dosť. Ľahol si a nabral smer zimný spánok.
Dobrú noc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára