Aj taká nezáživná časť krajiny akou sú nížiny v okolí Malého Dudváhu môže bystrému oku poskytnúť možnosť zachytiť divočinu za humnom. Kamarát Miro si počas prechádzky so psom na brehu tohoto "veľtoku" všimol kolóniu Nutrií. Zopár dní hlodavce pozoroval a potom nás zavolal na safari. Vyrazili sme neskoro. Takmer pred obedom. Aj napriek tomu stále mrzlo. Hmla a srieň na brehoch vytvárali nevľúdnu atmosféru. Zem ešte nepremrzla a tak bolo všade plno blata. Hlodavce nesklamali. Boli tam, kde mali byť. Niektoré plávali v studenej vode. Väčšina sa ale navzájom zohrievala v improvizovanom hniezde na brehu. Očividne tam bol rodičovský pár a najmenej šesť mláďat. Vôbec sa nás nebáli. Ako hovorí Miro. Pofotili sme ich do bezvedomia.
Miro
Otec
Mama
Rodina
Na okolitých poliach to tiež žilo. Srnce, srny a srnčatá sa preháňali hore dolu medzi oráčinou, oziminami a strniskom kukurice. Najpokojnejšie boli srny. Kľudne sa pásli a dozerali na pobehujúcu škôlku plnú srnčiat. Srnce si trénovali boje. Neustále hrabali kopýtkami v blate a vyrážali proti sebe so sklonenými hlavami. V momente, keď už malo dôjsť ku kontaktu zbraní, sa zarazili a vycúvali. Lykom obalené parožky sú ešte citlivé. Ostré boje o nevesty si nechávajú na letné mesiace.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára