Jedným zo želaní našej dcéry po dvoch rokoch života v Austrálií bolo vidieť sneh. V polovici októbra nám teda nezostávalo nič iné ako ísť do Vysokých Tatier. Prišla len na tri týždne a tak Sliezsky dom so svojou vysokohorskou polohou sa zdal byť ideálnou voľbou. Nakoniec všetko vypálilo tak ako sme si ani nedúfali snívať. Príroda nám pomohla. Dvadsať centimetrov prvého snehu vyčarilo okolo nás Vianoce ako z katalógu. Všade naokolo vládla Perinbaba. Urobili sme si svojku so snehuliakom a vybojovali guľovačku. Vypili pálenku s horcom a ochutnali miestne špeciality. Prvý deň nám to trochu kazila nízka oblačnosť ale druhý a tretí deň sa ukázalo slnko. Doliny boli prikryté inverznou oblačnosťou a my sme si užívali ešte stále silné jesenné lúče. Prešli sme z Velickej doliny magistrálou okolo Gerlachu až do Batizovskej doliny a späť. Bolo jasné, že sneh ten nápor fotónov nemôže vydržať. Okolo nás vznikali desiatky nových potôčikov. Na chodníkoch sa tvorili mláky. Niektoré vo veľkosti malého jazierka. Zo svahov padali malé lavíny. Na tretí deň sa sneh stratil a znovu prevzala vládu pani jeseň. Na Štrbskom plese a na Solisku nebolo po snehu ani stopy. Dokonca aj štíty už boli skoro bez snehu.
Velické pleso pod snehom
Na magistrále
Gerlach
Batizovské pleso
Velické pleso bez snehu
Štrbské pleso a Solisko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára