V Malých Karpatoch samozrejme nefotím len z auta alebo z krytu. Je to moje domovské územie. Veď napokon aj kilometer G0945 sa nachádza v týchto horách. Typicky dubovo bukový les na začiatku mesiaca marec nehýri pestrosťou. Tuhá zima vytiahla z lesa všetky farby. Všade naokolo sú len šedivé odtiene hnedej a sivej farby. V starom lese s odrastenými stromami sa nenachádza žiadna zeleň. Všetko je vidieť už z diaľky. Pre fotografa výhoda aj nevýhoda. Zver ho môže zbadať už z diaľky. V mladom lese je to oveľa ľahšie. Dobre sa v ňom trénujú techniky krytia a približovania sa. Srnčia zver je v tomto čase farbám lesa dokonale prispôsobená. Prakticky sa nelíšia. Musím sa sústrediť na pohybujúcu sa zver. V prípade, že nejaký jedinec práve vylihuje a prežúva, je prakticky isté, že ma zbadá skôr.
Už pri vstupe do lesa ma privítal Myšiak hôrny typickým pískaním
V prehľadnom starom lese ma zver registrovala už vo vzdialenosti 200 metrov a odbehla.
Množstvo aktívnych vtákov v korunách stromu už svedčí o príchode jari.
Glezg hrubozobý
Ďateľ veľký
Brhlík lesný už dokonca budoval hniezdo
Žlna zelená
Zmenil som taktiku a vkročil do mladého lesa.
Kmene mladých stromov sú blízko seba a umožňujú priblížiť sa k zveri na kratšiu vzdialenosť.
Nemaskoval som sa, neležal a neplazil. Tichou pomalou chôdzou som sa opakovane dostal k srnkám až na 40 - 50 metrov. Dobrý tréning.
V momente, keď ma zaregistrovali, bolo zábavné pozorovať ako sa snažia pomedzi kmene nájsť dobrú pozíciu aby sa lepšie pozreli čo som zač a o čo mi ide.
Občas sa darilo a srnky vôbec netušili, že som blízko nich schovaný za stromom o priemere 20 cm.
Dlhú dobu sa na mňa profesorsky pozerala Veverica stromová. Používa celý život tú istú taktiku krytia a približovania sa. Keď chce prežiť, musí byť v nej dobrá a keď ona sama nechce, nemáme šancu ju vidieť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára