Niekedy sa zadarí bez akéhokoľvek osobného prispenia a v čase, keď to človek najmenej čaká. Keď po akcii vkladáme fotoaparáty do ruksakov a tie dávame do kufra auta, vždy si robíme srandu, že ich po ceste domov ešte budeme vyťahovať. Tak tomu bolo aj ostatný krát. Rútili sme sa lokálnou cestou asi tridsať kilometrovou rýchlosťou, keď sme na ľavej strane zbadali srnčiu rodinku ako sa pasie na zvyškoch repky. Fero zaflekoval, zaradil spiatočku a vrátil sa asi 100 metrov do blízkeho hájika. Vyskákali sme z auta, vybrali foťáky a opatrne na dvojku sa znovu blížili k miestu stretnutia. Už nás čakali. Prebehli cestu a zostali stáť. Pomaly sa blížili k husto zarastenému korytu potoka. Sem tam postáli aby nás skontrolovali a to bola naša šanca.
ročný srnček
mama s dcérou
otec rodiny
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára