Charakter krajiny za humnom sa výrazne zmenil. Najväčšia divočina v okolí Bratislavy je na stepiach za hranicami. V Rakúsku a v Maďarsku. Mrazom vypálené hnedé stepi a polia sa príchodom jari zmenili na životom kypiacu nekonečnú rovinu. Kam oko dohliadne všade iba čerstvá zelená farba. Ako špenát. Rovnako ako v zime aj teraz som sa na obchôdzku divočiny v okolí hlavného mesta vybral v rámci náhradného programu. Keď sa niečo pokazí v organizácií nejakého výletu alebo má počasie iný názor, idem tam. V tejto dobe je populácia srnčej zveri v očakávaní potomstva. Budúce mamy sa už oddelili od čried a v súkromí čakali na príchod potomka. Niektoré z nich už aj porodili. Všade bolo množstvo bažantov a zajacov. Myšiaky lesné a Haje tmavé križovali loviská. Príjemne ma prekvapil párik Hvízdaka veľkého. Korunou všetkého bolo stretnutie s Dropmi fúzatými.
Haja tmavá
Srna so srnčaťom
Hvízdak veľký
Myšiak lesný
Zatvorené.
Osamelo čakajúce mamy
Srna so srnčaťom
Na trávnatých stepiach sa zrazu objavilo auto a z neho vystúpil nejaký chlap. Dropy utajené vo vysokej tráve sa okamžite zdvihli do vzduchu. Ani som netušil, že sú tam. Na moje prekvapenie leteli rovno ku mne a znovu si posadali do trávy neďaleko. Výzvu treba prijať. Snažil som sa k nim dostať trochu bližšie aby fotky boli o niečo ostrejšie. Horúci vlniaci sa vzduch totiž rozbíjal akúkoľvek snahu.
Vyzeralo to tak, že v celom kŕdli boli samé samice. Medzi nimi sa naparoval osamelý samec.
Prekvapivo ma k sebe pustili celkom blízko. Teda aspoň v porovnaní so zimou. Keď som prekročil hranicu, ktorú boli ochotné tolerovať, zase sa zdvihli.
Posadali si asi pol kilometra od mojej pozície. Vzduch sa tetelil a z fotenia už nič nebolo. Jedine, že by som prešiel na abstraktnú fotografiu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára