Na tom istom chodníku ako som na jar fotil medvedicu Inge a tento zážitok popísal v článku Stretnutie na chodníku, ale o 2 kilometre vyššie, som teraz stretol Elišku. Lepšie povedané: Ona tam už na mňa čakala. Synantropná Líška hrdzavá s týmto menom "obťažuje" turistov už roky. Možno nie je len jedna jediná. Kolujú správy, že líšky boli alebo sú dve. Možno tá druhá líška je dcéra, ktorá sa tento pochybný spôsob obživy naučila od svojej matky. Pre mňa to bola ľahká korisť. Stačilo zašušťať celofánom a naznačiť, že som z neho niečo položil na skalu alebo sneh a hrdzavá potvora zareagovala podľa plánu. Postupne som ju dostal na všetky pekné miesta, ktoré sa okolo úzkeho chodníka ponúkali. Nejaký pokrivený inštinkt jej radil vo výbere turistu. Niektorým pozornosť nevenovala a s niektorými išla na kus cesty. Možno v batohu cítila medzi chlebom čerstvý rezeň.
Z Bilíkovej chaty som vyrazil na svitaní. Črtal sa pekný slnečný deň.
Keď som prechádzal okolo Rainerovej útulne slnko už pekne hrialo.
Orešnice poletovali okolo.
Masív Slavkovského štítu vrhá mohutným tieňom Veľkú studenú dolinu do celodennej zimy.
V miestach, kde obrovské naváľané skaly Zlomiska spôsobujú tzv. vegetačný zvrat sa chodník vinie kosodrevinou.
Nie je tam súvislá vrstva pôdy a skaly neumožňujú rast lesu. Dochádza tak k anomálií, pri ktorej je pásmo kosodreviny v nižších polohách ako pásmo lesa. Bežne je to naopak.
Práve na hranici kosodreviny pod a lesa nad sebou si Eliška našla peknú vyhliadku. Z nej vidí každého stúpajúceho turistu s plným batohom. Riedko rastúce brezy jej neprekážajú.
Každého turistu osobne privíta a žobravým pohľadom si vypýta niečo pod zub.
Navaľ rezeň!
Keď som ju prestal baviť, pobrala sa obrať niekoho iného.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára