Vlky sa počas troch vyhradených dní pred kryt nedostavili a tak boli pre mňa najväčšou atrakciou Myšiaky hôrne. Celkom slušne im asistovali straky a krkavce. Smrť jedného je pre druhého život. Ako prvé prišli na návnadu straky. Nedokázali však otvoriť hrubú jeleniu kožu. Potom prileteli myšiaky. Posedávali už hodnú chvíľu na okolitých stromoch. Potrebovali sa presvedčiť, že je dolu bezpečne. Potom postupne zlietavali k zdochline. Zakrivenými zobákmi dokázali otvoriť kožu a trhať mäso. Krkavce prileteli nakoniec, keď už myšiaky so svojimi zobákmi obnažili svalovinu jeleňa. Pri kŕmení bolo vidieť, že medzi vtákmi panuje určitá hierarchia. Žralo sa pekne porade. Najprv najsilnejší jedinci. Len straky si z toho veľa nerobili. Kľudne myšiaka potiahli za chvost aby ho znervózneli a dostali sa aspoň na sekundu ku zdroju mäsa. Keď bol nad otvorenými ranami najsilnejší myšiak, pekne si rozprestretými krídlami kryl svoj obed. Nikoho k nemu nepustil. Až na výnimku, keď priletel ešte väčší alebo starší kus. Vtedy sa strhla bitka na krídla a pazúry. Nezriedka došlo aj k výmene pozícií. Keď si miesto udržal na čas, keď sa dokázal nasýtiť, sám odletel na blízke stromy. Tam si očistil zobák a pazúry a znovu čakal na svoju príležitosť. V zime dravce šetrili energiu. Nelietali hore dolu sem tam. Takýto zdroj potravy treba využiť opakovane.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára