Keď som si plánoval cestu až na samotný sever Nórska na prelome mesiacov október a november, myslel som, že mi g**e skôr omrznú ako sa spotia. Omyl. Klimatické zmeny, Babie leto v strednej Európe a Golfský prúd mi plány prekopali hore nohami. Prvé tri dni to vyzeralo ešte sľubne. Všade sneh a ľad. Teploty aj cez deň okolo mínus osem stupňov Celzia. Aj napriek tomu, že sme boli vysoko za polárnym kruhom sa to potom výrazne pokazilo. Prílev teplého vzduchu z Afriky sa v strednej Európe nezastavil. Prišiel až hore na Nordkapp. To je najsevernejší bod Európy a kamoši tam mali teploty tesne nad nulou aj na vrchole leta. Ešte aj teraz, keď to píšem, tam zúri odmäk. Hotová katastrofa. Fjordom biela perina veľmi svedčí. Mráz podčiarkuje tú nekonečnú drsnosť miestnej prírody. Na miesto toho mám plné karty slnkom zaliatych končiarov a pláží. Na dôvažok na nás dúha striehla za každou zákrutou. Hotová romantika. Úplným vrcholom bolo vidieť šialeného surfera ako sa preháňa na vlnách. Ako v Karibiku. Ale len cez deň. Okamžite ako sa zotmelo, neomylne prišli mraky a zamračené zostalo až do ranného rozvidnenia. Výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, nám umožnila fotiť polárnu žiaru iba jedenkrát z desiatich nocí.
Najsevernejší mys Európy vysoký 308 m zvaný Nordkapp pretína 71. stupeň severnej šírky
Keď sú podmienky na cestách naozaj zlé, Nóri jednoducho sklopia závoru a cestu uzavrú. Čo robia miestni obyvatelia, ktorí žijú za závorou a chcú ísť von, neviem.
Sneh a ľad fjordom svedčí.
Farmy na lososy sa nachádzali prakticky v každom fjorde.
Sámske skalné rytiny.
Mestečko Reine. Ikona na Lofotoch.
Polárna žiara maximálne tretieho stupňa veľké divadlo na oblohe neurobí.
Jesenné impresie
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára