Zase doma. Napriek vysokému dátumu teplá slnečná jeseň umožňuje v lese prosperovať množstvu zelene. Hlavne v okolí potokov listy na stromoch ešte zostali zelené. Na suchých stráňach sa už prejavili všetky farby. Les je stále hustý a poskytuje obrovské množstvo úkrytov. Sliedenie po zveri je náročnejšie. Pritajeného diviaka vidno až vtedy, keď bleskovo vyrazí z ležoviska v húští a už je neskoro zdvíhať ruky s foťákom. Srnčia zver ma tiež viackrát pozorovala pomedzi lístie. Tá mi na šťastie dá zopár sekúnd aby som si mohol sadnúť na zem a zacieliť. V drvivej väčšine to stačí na to aby sa nerozbehli. Sediaci fotograf ich neirituje. Sťažené podmienky na jednej strane sa ukážu na prípadných fotkách na druhej strane. Prejavia sa pozitívne a môžu sa mimoriadne vydariť. Hustý les zveri svedčí. Fotografie sa výrazne líšia od množstva obrázkov na internete, ktoré zachycujú srnky na otvorených pokosených lúkách a rozoraných poliach. Tam je ich príchod pozorovateľný niekoľko dlhých minút či hodín a získanie fotiek je podstatne ľahšie.
Sýkorka belasá
Straka čiernozobá
Ďateľ bielochrbtý
Veverička ma sledovala hodný kus cesty a nespustila ma z očí.
Čerti existujú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára