Na to aby som si poriadne zafotil, nemusím chodiť niekde na druhú stranu zemegule alebo do hlbokých karpatských dolín. Stačí si v správny čas vybrať správne miesto a môže prísť plnohodnotný zážitok. Jeseň a zima je ideálnym časom. Zdroje ľahko dostupnej potravy sú obmedzené. Z rôznych koniferov a tují, ktoré ľudia v meste vysadili, na niektorých z nich dozrievajú chutné a výživné oriešky. Stačí si vyhliadnuť nimi obsypanú tuju. Ja som si našiel tú svoju na jednom bratislavskom cintoríne. Potom sa pohodlne usadiť a čakať. Postupne k tuji prilietali hladní stravníci. Od vrabcov až po exotickejšie druhy, každý chcel ochutnať, čo tieto cudzokrajné rastliny ponúkajú. V priebehu pol hodiny prileteli do koruny Sýkorky bielolíce, Sýkorky uhliarky, Stehlíky zelené a Pinky lesné. Pod stromom po nich zbierali oriešky Drozdy čierne a Hrdličky záhradné. Rozruch nenechal chladnými Slávika červienku a Králička zlatohlavého. Plody neoberali ale do oživenia prispeli tiež. Naopak, na moje prekvapenie, celú scénu pozorovala utajená Myšiarka ušatá z vrcholca susednej tuje. Rýchle spevavce sú asi nad jej sily. Skúsila však urobiť útočný nálet na malého yorkšíra, ktorého zdesený majiteľ ratoval na poslednú chvíľu. Bolo to tak rýchle, že ani ja som nestihol otočiť objektív z koruny stromu na chodník za mnou. Aj havrany a vrany snažiace sa rozbiť vlašské orechy hodom na chodník sa nestačili čudovať.
Stehlík zelený
Pinka lesná
Sýkorka bielolíca
Sýkorka uhliarka
Králiček zlatohlavý
Slávik červienka
Myšiarka ušatá
Havran čierny
Vrana popolavá
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára