O Bieloweskom Národnom parku som už písal v októbri minulého roku. Na zubry sme vtedy šťastie nemali a to aj napriek tomu, že ich tam žije 510 kusov. Hustý jesenný prales nevydal svoje tajomstvá. Je to niečo viac ako štvrtina poľskej populácie. Viac informácií o tomto klenote poľskej prírody pojednáva obrázok nižšie.
Poľsku už nikdy nikto zásluhy o záchranu tohoto druhu nevezme. Po druhej svetovej vojne pár zachránených jedincov vypiplali na skoro dve tisícky. Len v Poľsku. Naša krajina sa k tomuto úsiliu našťastie pripojila už v jeho zárodku. V súčasnosti sa k úsiliu pridali všetky relevantné stredoeurópske krajiny. Vysoká vrstva snehu zakryje v lese obrovské množstvá zamrznutých vodných pascí a vyvrátených stromov a konárov. Pohyb v pralese je pre zubry nepohodlný a nebezpečný. Inštinkty predkov ich vyženú na okolité lesostepy. Spolu s bohatou ponukou senníkov v okolí celého pralesa spôsobujú pre fotografa exkluzívny jav. Obrovité zvery sú všade naokolo. Nebolo dňa aby sme na nich nenarazili.
Stačilo prežiť rannú zimu a ešte pred východom slnka sa prejsť autom po obvode pralesa a ich tmavé chrbty sme na bielom snehu jednoducho našli. Potom sa už len stačilo primerane chovať, preukázať určité schopnosti a trochu kondície a mohli sme so zubrami putovať, jesť alebo odpočívať aj celý deň.
Modrá hodinka
Okrem na zubry je oblasť bohatá aj na líšky. Boli príjemným spestrením každého dňa.
Čas od času sa zubry prestali venovať bežnej činnosti a postavili sa nám čelom. Boli sme pre nich rovnakou atrakciou ako oni pre nás. Treba podotknúť, že vždy o nás vedeli. Neschovávali sme sa. Medzi stromami sme sa kryli skôr pre pocit bezpečia. Keď sa na človeka pozerá zo päť mladých býkov vzdialených sotva 50 metrov, všeličo mu beží hlavou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára