Keď sme vystupovali z auta na zasnežených pláňach, zrovna sa ukazovali prvé ranné lúče. Bola kosa. Stromy a kry boli opalené v mrazivom šate. V diaľke sme videli tmavé chrbty zubrov. Poľnou cestou sme sa k nim približovali. Na pol ceste sme si všimli ďalších fotografov, ktorí očividne čakali na to isté ako sme sa my chystali. Zubry boli pokojné. Niektoré polihovali a ďalšie sa kŕmili senom. Čím viac sme sa približovali, tým viac sa ich otočilo smerom k nám. Očividne sme ich zaujali. Nebolo času sa tým zaoberať. Snažili sme sa dostať k takému uhľu pohľadu aby nám vychádzajúce slnko nesvietilo priamo do objektívov. Obchádzali sme zubry sprava. Keď sme sa k nim dostali na 100 metrov, vyšlo slnko. V správnom čase. Oranžové lúče sa zubrom opreli do chrbtov a sfarbili ich. Fotili sme a v snahe dostať sa na lepšie pozície sme zubry rozpohybovali. Nebol to nejaký šialený úprk ale predsa len nám trochu odbehli. Nasledovali sme ich a dolu je zopár mrazivých fotiek z tejto krajiny obrov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára