blog

blog

streda 3. júla 2019

CHRAPKÁČ POĽNÝ

Pätnásť rokov po veľkom veternom polome na úpätí Slavkovského štítu už začína nový porast brániť vo výhľade. Jelene sa už v pohode schovajú do húštiny na svahoch. Nielen po ležiačky ale aj bežiace a skáčuce krížom krážom. Napriek tomu sa nám niečo podarilo. Striehnúc po jeleňoch, prípadne medveďoch, som podvečer započul, že sa ozval môj starý známy. Chrapkáč poľný. Intenzívne derkal vo vysokej tráve. Pripravil som si reprák s jeho hlasom a umiestnil ho blízko kopy konárov, ktorá zostala na svahu po drevorubačoch. Urobil som dobre. Na nahrávku reagovalo viacero kohútikov. Očividne som sa strafil do vrcholu toku. Jeden z nich bol extrémne jedovitý. Poskakoval medzi viacerými kopami dreva a ohlušujúco rapkal. Nie som samička chrapkáča a nemám ani hudobný sluch ale tiež som rozoznal, že samček je v kondícií. Tento rok to bol už môj štvrtý pokus nafotografovať ho. Skúšal som ho dostať aj v Poľsku a v ČR. Vždy sme ho počuli na pár metrov od nás a nevideli z neho ani pierko. Dokonalo sa maskoval. Bolo nám jasné, že kým ho nedostaneme na vyvýšený kameň alebo peň, tak fotku mať nebudeme. Túto našu neschopnosť vyriešil sám. Otŕčal sa na kopách dreva. Neboli ďaleko od seba. Každých desať metrov jedna. Niekedy medzi nimi prebehol a inokedy preletel.


Jelene sme videli v polome každý večer. Hneď vedľa kôp s konármi.


Drevorubači tentokrát odviedli dobrú prácu.


V tomto prípade bol chrapkáč ľahko viditeľný.


Keď okolo kopy rástla hustá kriačina, musel som použiť manuálne ostrenie.

Kohútik sa kryl sa fenomenálne.

V tomto prípade sa ukázal excelentne a presne do priehľadu v kríkoch.



Šťastie praje pripraveným.
Na ukážku hlas chrapkáča pre tých, ktorí ho nikdy nepočuli. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára