Lužné lesy v okolí Dunaja znova pripomínajú dažďový prales. Bezprecedentná hustota zelene a množstvo bodavého hmyzu môže konkurovať svetovým pralesom. Tridsaťpäť stupňov v tieni dávalo zabrať nielen ľuďom ale aj divým zvieratám. Dokonca aj takým, ktorých prežitie priamo závisí od slnečného žiarenia. Žaby, hady a korytnačky sa schovávali v tieni alebo vo vode. Nepotrebovali sa vyhrievať. Hrdličky prilietavali na konáre ponorené do vody. Napojiť sa. Kačky si chladili nohy nepretržite, rybáre a rybáriky skákali hlavičky oveľa častejšie. Nie vždy vyleteli z vody s rybkou. Mal som podozrenie, že sa tam vrhajú preto aby sa ochladili. Vlhy, sýkorky a mucháriky si užívali svieži vánok vysoko v korunách stromov. Najhoršie na tom boli bociany. Chovanci v hniezdach na priamom slnku museli riadne trpieť. Sysle to vyriešili po svojom. V hlbokých norách je príjemný chládok.
Rybárik riečny
Hrdlička záhradná
Korytnačka močiarna
Rybár riečny
Trsteniarik veľký
Sýkorka belasá
Užovka stromová
Bocian biely
Bocian biely priamo v kolónií sysľov nepatrí medzi vítaných hostí.
Syseľ pasienkový
Volavka popolavá
Užovka obojková
Šidlo
Skokan zelený
Kačica divá
Muchár sivý
Vlha hájová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára